Agadez – mesto z hliny a brána do Sahary
Agadez je mesto z hliny na južnom okraji Sahary, pri pohorí Aïr, ktoré sa v 15. a 16. storočí stalo jednou z najdôležitejších križovatiek transsaharského obchodu so soľou, zlatom, textíliami a bohužiaľ aj so zotročenými ľuďmi. Jeho historické centrum s jedenástimi štvrťami a Veľká mešita s približne 27-metrovým minaretom, najvyšším na svete postaveným celý z nepálených tehál, sú od roku 2013 zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Karavány smerujúce cez púšť Ténéré k soľným baniam Bilmy fungovali podľa tradície, ktorá prežívala hlboko do 20. storočia.
7 faktov o Nigeri, ktoré ma zaujali
Niger skrýva sedem príbehov, ktoré prekonávajú klišé o Sahare, chudobe a prevratoch: rituál dvorenia Gerewol u Wodaabe, paradox uránového bohatstva a chudoby, jednu z najvyšších pôrodností na svete, fosílie dinosaurov skrytých pod pieskom Sahary, hlinené mesto Agadez na zozname UNESCO, staré soľné karavánové cesty cez Ténéré a prekvapivo sa zotavujúcu populáciu západoafrických žiráf pri Niamey. Každý z týchto faktov ukazuje inú stránku krajiny, než tú, ktorú si väčšina ľudí predstaví pri slove Niger.
Niger. Moja posledná krajina Afriky. Ale určite nie posledná cesta

Niger sa pre Martina Navrátila stáva poslednou africkou krajinou, ktorú ešte nenavštívil, po osemnástich rokoch cestovania po kontinente od Komorských ostrovov v roku 2008. Do Nigeru ho láka najmä festival Gerewol spojený s tradíciami Wodaabe, no politická a bezpečnostná situácia v krajine sa môže rýchlo meniť. Aj po návšteve všetkých afrických krajín ale necíti, že by mal kontinent „dokončený“ – naopak, plánuje sa doň naďalej vracať a spoznávať ho ďalej.
Čo je vlastne šťastie a potrebujeme naň peniaze?
Peniaze prinášajú bezpečnosť, možnosti, zdravotnú starostlivosť, vzdelanie a slobodu rozhodovať sa, no samy osebe nevysvetľujú, prečo sa človek cíti dobre. Dánsko, Južný Sudán, Papua-Nová Guinea aj Bhután ukazujú, že dobrý život môže stáť na bezpečí, dôvere, rodine, komunite, pôde, čase a pocite, že niekam patríme.
Pohľad Slovenky na Afganistan

V Afganistane musí žena podľa zákona nosiť abaju a hidžáb, inak riskuje väzenie, a mimo Kábulu je v reštauráciách často jedinou ženou pri stole medzi desiatkami mužov. Najjednoduchšia cesta k afganskému vízu vedie cez ambasádu v pakistanskom Péšaváre, kde ženy prechádzajú osobitnou kontrolou a čakaním v prísne stráženej „green military zone“. „Tento článok napísala moja priateľka Ewka počas cesty po Afganistane.“
Aké práva majú dnes ženy v Afganistane?
Postavenie žien v Afganistane sa mení takmer z mesiaca na mesiac, no aktuálne dievčatá nemôžu študovať na strednej škole ani univerzite, ženy tvoria len 5,1 % pracovnej sily a ich pohyb, práca aj obliekanie podliehajú prísnym pravidlám. Zákazy sa týkajú aj zdravotníctva, verejných priestorov a dokonca afganských zamestnankýň OSN, ktoré už rok nemajú prístup do jej budov. To, že žena kráča po ulici Kábulu alebo nakupuje na trhu, ešte neznamená, že má rovnaké práva ako muž.
5 filmov, ktoré navždy zmenili cestovanie
Filmy inšpirujú ľudí cestovať do vzdialených krajín, ale zároveň menia aj samotné miesta: niekedy im prinesú prosperitu, inokedy ich zmenia na preplnené atrakcie. Na príkladoch Petry, Islandu, Nového Zélandu, Maya Bay v Thajsku a Dubrovníka ukazujem, ako filmová slava priniesla turistický boom aj problémy, ktoré si vyžadovali reguláciu či dočasné zatvorenie.
Bolo kedysi cestovanie naozaj lepšie?
Miesta, mestá aj ľudia sa menia, a cestovateľská spomienka na to, ako bolo „kedysi lepšie,“ je len ilúzia relatívna k vlastnému uhlu pohľadu. Bazár v kirgizskom meste Oš zbúrali, Káthmandu sa od čias hippies zmenilo na miesto s mobilným internetom namiesto večerov v hosteloch a Khao San Road v Bangkoku nahradila lacné hostely západná gastronómia. Úlohou cestovateľa nie je držať svet v podobe prvého zamilovania, ale sledovať, čo mizne a čo prichádza nové.
Kirgizsko ako sa mení
Kirgizsko sa v posledných rokoch dostalo na mapu masového turizmu vďaka veľkým médiám, cestovateľským rebríčkom a sociálnym sieťam, hoci jeho hory, jazerá a nomádska kultúra tu boli odjakživa. S rastúcim počtom návštevníkov pribudnú hotely, reštaurácie aj vyššie ceny a krajina postupne stratí časť svojej bezprostrednosti. Kto chce zažiť Kirgizsko v jeho súčasnej podobe, mal by ísť radšej skôr ako neskôr.
Ticho v Afganistane: čo sa stalo so ženami po návrate Talibanu
Po návrate Talibanu k moci v roku 2021 postupne miznú afganské ženy z verejného života: nemôžu študovať na vysokej škole, pracovať vo väčšine profesií, vstupovať do parkov ani cestovať bez mužského sprievodu. Nové nariadenia dokonca dovoľujú manželovi fyzicky potrestať manželku bez trestu, pokiaľ jej nespôsobí viditeľné zranenie. Afganistan sa tak mení na krajinu, kde polovica obyvateľstva postupne stráca hlas i viditeľnosť.