Keď sa povie euro, väčšina z nás si predstaví Európsku úniu. Keď sa povie americký dolár, automaticky si vybavíme Spojené štáty. A keď sa povie národná mena, očakávame, že každá krajina bude mať svoju vlastnú.
Ani jedno z toho však neplatí. Svet peňazí je rovnako komplikovaný ako svet hraníc. Niektoré meny používajú desiatky krajín, iné existujú iba niekoľko rokov. Niektoré štáty sa dobrovoľne vzdali vlastnej meny, zatiaľ čo inde môžete v jednej peňaženke úplne bežne nosiť dve alebo tri meny naraz.
Euro nie je len európskou menou
Mnohých prekvapí už prvý fakt. Euro dnes používa 21 členských štátov Európskej únie, no rozhodne nekončí na pobreží Európy.
Ak priletíte do Francúzskej Guyany v Južnej Amerike, zaplatíte eurom. Rovnako aj na Martinik, Guadeloupe, Réunion, Mayotte, na portugalskej Madeire, Azorských ostrovoch, na španielskych Kanárskych ostrovoch, ale dokonca aj v Ceute a Melille na africkom pobreží. Všetky tieto územia sú súčasťou členských štátov EÚ a patria do eurozóny.
To znamená, že môžete stáť uprostred amazonského dažďového pralesa vo Francúzskej Guyane alebo na pláži v Karibiku na Martiniku a platiť presne tými istými mincami, aké používame na Slovensku.
Existujú aj územia, ktoré síce nie sú súčasťou Európskej únie, no euro používajú na základe osobitných dohôd. Patria medzi ne Monako, San Maríno, Vatikán a Andorra. Každá z týchto krajín môže dokonca raziť vlastné euromince s národnou stranou, ktoré sú platné v celej eurozóne.
A potom sú tu dva veľmi zaujímavé prípady – Kosovo a Čierna Hora. Ani jedna z týchto krajín nie je členom eurozóny a s Európskou úniou nemá menovú dohodu. Napriek tomu sa tam už viac ako dvadsať rokov platí eurom. Obe krajiny sa totiž rozhodli prijať euro jednostranne.
Afrika má dve meny, ktoré používajú celé regióny
Mnohí cestovatelia si myslia, že pri prekročení hranice musia automaticky meniť peniaze. V západnej Afrike to často neplatí.
Osem krajín – Senegal, Mali, Burkina Faso, Niger, Pobrežie Slonoviny, Benin, Togo a Guinea-Bissau – používa západoafrický frank CFA.
O približne tri tisíc kilometrov ďalej platí ďalšia spoločná mena – stredoafrický frank CFA, ktorým sa platí v Kamerune, Gabone, Konžskej republike, Čade, Stredoafrickej republike a Rovníkovej Guinei.
Zaujímavosťou je, že obe meny majú rovnaký kurz voči euru, no nejde o tú istú menu. Bankovka zo Senegalu vám v Gabone vo väčšine obchodov nepomôže, hoci na prvý pohľad vyzerá veľmi podobne. Obe menové únie vznikli ešte počas francúzskej koloniálnej éry a fungujú dodnes.
Americký dolár nie je len americký
Keď cestujete po svete, americký dolár stretnete oveľa častejšie, než by ste čakali.
Ako oficiálnu menu ho používajú napríklad Ekvádor, Salvádor, Panama, Východný Timor, Mikronézia, Marshallove ostrovy či Palau.
Potom existujú krajiny, kde síce majú vlastnú menu, ale americký dolár je v praxi rovnako dôležitý. Typickým príkladom je Kambodža. Oficiálnou menou je riel, no ceny hotelov, dopravy či reštaurácií sú často uvedené v dolároch. Turista zaplatí desaťdolárovou bankovkou a drobné dostane späť v rieloch. Dve meny fungujú vedľa seba úplne prirodzene. Podobnú situáciu dlhé roky zažívalo aj Zimbabwe.
Najstaršia mena sveta
Niektoré meny vznikajú spolu s novými štátmi. Iné prežijú celé impériá. Najstaršou menou, ktorá sa dodnes nepretržite používa, je britská libra sterling. Jej história siaha približne do roku 775, teda viac než 1 200 rokov dozadu. Prežila Vikingov, normanských kráľov, priemyselnú revolúciu aj rozpad Britského impéria. Je staršia než väčšina štátov na dnešnej mape sveta.
Najmladšia mena
Na opačnom konci rebríčka stojí juhosudánska libra, ktorá vznikla v roku 2011 po vyhlásení nezávislosti Južného Sudánu. Vznik nového štátu totiž znamená nielen novú vlajku a hymnu, ale aj centrálnu banku, bankovky a mince.
Keď peniaze prestanú mať hodnotu
Asi každý už počul o zimbabwianskej bankovke so 100 biliónmi dolárov. Zimbabwe sa stalo symbolom hyperinflácie modernej doby. V roku 2008 ceny rástli tak rýchlo, že bankovky strácali hodnotu doslova zo dňa na deň. Lenže historický rekord patrí niekomu inému.
Najvyššiu zdokumentovanú hyperinfláciu zažila maďarská mena pengő po druhej svetovej vojne. V lete 1946 sa ceny zdvojnásobovali približne každých pätnásť hodín a vláda vydala bankovku v hodnote 100 kvintiliónov pengő. Dodnes ide o najvyššiu nominálnu hodnotu bankovky, aká sa kedy dostala do obehu.
