Ale počkať. Kým opustíme túto civilizáciu so všetkým, čo k nej patrí, musíme prejsť veľmi náročným kontrolným stanovišťom, ktoré kontroluje armáda a polícia. Lebo opustiť tento mestský raj len tak? To sa tu nenosí.
Je úplne jedno, ktorý zahraničný cestovateľský alebo slovenský web si otvoríte – takmer vždy natrafíte na konštatovanie, že miestne policajné a vojenské zložky na rôznych cestných kontrolách očakávajú menšiu či väčšiu finančnú hotovosť. Viem, že to teraz môže znieť ako chválenie sa, ale dovolím si vás vyzvať k jednej veci: nikdy sa nezlomte a nedajte žiaden úplatok.
Niekto si povie, že jeden či dva doláre za ten pokoj predsa nestoja. Verte mi – stoja. Dnes je to dolár, zajtra päť a o týždeň dvadsať. Prešiel som celú Afriku a nikdy som nedal žiadny finančný úplatok, príspevok na čaj, kávu, vodu ani „malé všimné“, aby si miestny vojak mohol kúpiť čiapku, ktorú aj tak nosiť nebude.
Áno, niekedy to zaberie veľa času. Ale musíte byť neoblomní. Zároveň však nesmiete pôsobiť arogantne – a už vôbec nie submisívne. Domáci to na vás budú skúšať všetkými možnými spôsobmi a treba priznať, že sú v tom majstri. Najprv vám vysvetlia, že kontrola všetkých dôležitých dokumentov potrvá extrémne, ale naozaj extrémne dlho. Keď sa na nich pozeráte spôsobom vyoranej myši, tak zvýraznia slovo dlhoooooo. A potom nenápadne dodajú, že malý príspevok dokáže tento čas skrátiť na minimum. Výška „poplatku“ je v tomto prípade priamo úmerná rýchlosti vybavenia.
Policajt alebo vojak, ktorý sa na začiatku hrá na vášho najlepšieho kamaráta a s úsmevom vám podáva ruku (ruku podávame a túto hru hráme), musí pochopiť jednu vec: vy máte toľko času, že čakať aj niekoľko hodín pre vás nie je problém. Samozrejme, že toľko času nemáte – ale on to nesmie vedieť.
Vojak v uniforme, ktorá zjavne nezažila práčku niekoľko desaťročí, prijme výzvu a nechá vás čakať v domnení, že časom prídete k rozumu. Lenže vy ste ho už dávno stratili. Stojíte tam, usmievate sa a nenásilne dávate najavo, že pojem o čase je pre vás čisto teoretický koncept.
Ten istý vojak, ktorý má namiesto armádnych topánok šľapky a kalašnikov oblepený lepiacou páskou, začne postupne vymenúvať, aké povolenia musíte mať. Vy ich, samozrejme, máte. Pokorne ich vyťahujete, ukazujete a hovoríte hlasnejšie, aby vás počuli aj ostatní. Podľa situácie začnem zdôrazňovať, že som novinár, vojak, pracovník Africkej únie, priateľ ministra (meno musíte poznať) a raz som bol dokonca aj ja ministrom – na dovolenke.
Nie vždy vám na to skočia, ale túto hru musíte hrať. Vidím, že sa pýtate: a čo keď si to overí? Ako? Telefón nemá, počítače na týchto kontrolných stanovištiach neexistujú – a ak áno, slúžia skôr ako dekorácia k drevenej búde.
Následne príde fáza nasrdenosti, keď vojak zistí, že s vami nepohne a že máte všetko v poriadku. Vtedy vytiahnem eso z rukáva. Úplne pokojne a bez emócií mu oznámim, že teraz idem zavolať veľvyslancovi Slovenskej republiky. Samozrejme, že v Južnom Sudáne nikoho nemáme. Občas však naozaj zavolám – je to kamarát na telefóne, ktorý so mnou túto hru hrá. Tie pohľady stoja za to.
A aby ste si nemysleli, že celý čas som pokojný ako anglický šľachtic pri poobednom čaji – niekedy aj ja vybuchnem. Erupcia emócií je však vždy riadená a musím si byť istý, že tentoraz to vyjde. Naposledy sa to stalo v Gabone, kde sme s policajtom po sebe kričali a vyzývali sa na súboj. Tento malý prehrešok som si mohol dovoliť, pretože okolo nás bolo veľa dedinčanov a on začal strácať tvár aj autoritu. Výsledok? Poslal nás preč tak rýchlo, ako len vedel.
Uznávam, je to náročné a často aj únavné. Ale keby som mal spočítať, koľko peňazí som takto ušetril, vyšlo by to minimálne na dve letenky do Afriky.
Treba však dodať, že Južný Sudán nie je najskorumpovanejšou krajinou Afriky. Prvé miesto patrí Nigérii. Tá vás vyšťaví a demotivuje naozaj dôkladne. Ak je to vaša prvá africká krajina, pokojne sa môže stať, že na celý kontinent zanevriete. A kde je Južný Sudán? Podľa mňa bojuje o druhé až štvrté miesto s Konžskou demokratickou republikou a Somálskom. A keď na tým premýšľam trochu viac, tak Guinea sa tiež hlási o výrazné slovo.
Ale teraz už poďme ďalej a nechajme všetko to negatívne za sebou. Pred nami sú krajšie a zaujímavejšie miesta – presne tie, kvôli ktorým sme sem vlastne prišli.
Ak by ste s nami chceli vyraziť na expedíciu pri ktorej sa tvoria ďalšie cesty, byť pri objavnej ceste, napíšte nám na ahoj@navratil.travel a dajte do predmetu správy „Expedícia“
Ak by ste chceli vyraziť na cesty v roku 2026, tu je naša ponuka
