Tomáš Pastierik je náš dlhoročný kamarát a sprievodca, ktorý sprevádza našich klientov po krajinách Strednej Ázie aj Indie. Práve do Indie sa dnes spoločne vyberieme.
India má u mnohých ľudí rozporuplnú povesť. Často si ju spájame s Taj Mahalom, preplnenými ulicami, chaosom či neporiadkom. V skutočnosti je však oveľa pestrejšia a fascinujúcejšia. Nájdete tu majestátne pevnosti, rozprávkové paláce, nádhernú prírodu a miesta, ktoré vám doslova vyrazia dych.
Nechajte sa Tomášom presvedčiť, že India je krajinou plnou kontrastov, príbehov a zážitkov, na ktoré sa nezabúda.
Keď sa pozriete na mapu Indie, Meghalaya sa stráca niekde v jej severovýchodnom cípe. Malý štát vtlačený medzi Bangladéš a horské oblasti pri hraniciach s Mjanmarskom väčšina cestovateľov jednoducho obíde. Je to škoda. Práve tu totiž nájdete jednu z najzaujímavejších tvárí Indie – krajinu dažďových mrakov, mohutných vodopádov, živých koreňových mostov a tradícií, ktoré sa výrazne odlišujú od zvyšku krajiny.
Priznám sa, že keď som do Meghalaya cestoval prvýkrát, mal som ju na mape skôr ako zaujímavú odbočku než hlavný cieľ. O niekoľko dní neskôr som sedel v dedine ukrytej v džungli, počúval vianočné koledy a sledoval most vytvorený z koreňov stromov. Vtedy mi začalo dochádzať, že toto miesto bude výnimočné a hlboko sa mi vryje do srdca.
Meghalaya, ktorej názov v preklade zo sanskritu znamená „Príbytok oblakov“, patrí medzi najdaždivejšie miesta na svete. Počas monzúnov tu spadnú tisíce milimetrov zrážok a husté mraky často zakrývajú celé horské údolia. Vďaka tomu je krajina neuveriteľne zelená. Kopce pokrývajú lesy, svahy zdobia vodopády a džungľa siaha až k malým dedinkám ukrytým v údoliach.
Pre mňa je Meghalaya jedným z tých miest v Ázii, kde sa oplatí vykročiť do neznáma a ono sa Vám to vráti mnohonásobne. Neponúka svetoznáme pamiatky ani monumentálne paláce. Jej sila spočíva inde. V ľuďoch, ktorí sa nikam neponáhľajú. V tradíciách, ktoré ešte nezostali len v múzeách. A v prírode, ktorá tu stále udáva rytmus života.
Prvým prekvapením bývajú miestni obyvatelia. Keby ste ich stretli bez kontextu, možno by ste si tipli Mjanmarsko alebo severné Thajsko. Väčšina obyvateľov patrí ku kmeňom Khasi, Jaintia a Garo, ktorých predkovia prišli pred stáročiami z juhovýchodnej Ázie. Meghalaya preto pôsobí úplne inak než predstava Indie, ktorú si mnohí nosíme v hlave.
Masový turizmus sem zatiaľ veľmi nedorazil. Nikto vás neťahá do obchodov, nepresviedča na kúpu suvenírov a nesnaží sa z vás za každú cenu spraviť zákazníka. Miestni bývajú skôr zdržanliví a hanbliví, no keď prelomia prvotný odstup, často ich zaujíma, odkiaľ ste a čo vás priviedlo až sem. Nie je nič nezvyčajné, ak vás niekto pozve na čaj len preto, aby sa porozprával.
Samostatnou kapitolou sú ženy. Tradičné indické sárí tu uvidíte len zriedka. Miestne ženy často nosia jainsem – niekoľko vrstiev látky s typickými károvanými vzormi. Oveľa zaujímavejšie než oblečenie je však ich postavenie v spoločnosti.
Meghalaya patrí medzi posledné miesta na svete, kde dodnes funguje matrilineárny systém. Dieťa preberá priezvisko po matke, rodinný majetok zvyčajne dedí najmladšia dcéra a po svadbe sa muž často sťahuje do domácnosti svojej manželky. Ak dôjde k rozvodu, býva to práve muž, kto odchádza z domu a vracia sa k svojej pôvodnej rodine.
Pre návštevníka zo strednej Európy to môže pôsobiť ako zaujímavá kuriozita. O to väčší kontrast však tento systém vytvára v rámci samotnej Indie, ktorá je vo väčšine svojho územia tradične patriarchálnou spoločnosťou.
Tento spôsob života je v Meghalayi hlboko zakorenený a štát ho rešpektuje. Miestne kmene patria medzi takzvané Scheduled Tribes, teda tradičné kmeňové spoločenstvá, ktorých zvyky a spoločenské usporiadanie sú zákonom chránené. Samozrejme, nájdu sa aj hlasy požadujúce väčšie práva pre mužov, no väčšina obyvateľov považuje tento systém za prirodzenú súčasť svojej identity.
Zaujímavé je aj náboženstvo. Kým väčšina Indie sa spája predovšetkým s hinduizmom alebo islamom, Meghalaya je prevažne kresťanská. Britskí misionári boli pri šírení kresťanstva najúspešnejší práve v tomto odľahlom kúte krajiny. Dnes preto v dedinách aj mestách nájdete množstvo kostolov – najmä presbyteriánskych, baptistických a katolíckych.
Pôvodné náboženstvá však úplne nezmizli. Najmä v horských oblastiach Khasi Hills môžete naraziť na staré kamenné monolity, ktoré sú pozostatkom tradičných vierovyznaní Niam Khasi alebo Songsarek. Tieto kamenné stavby často pripomínajú Stonehenge, no na rozdiel od svojho britského náprotivku bývajú opustené a bez davov turistov. Mnohé z nich stoja osamelo na kopcoch alebo lúkach, bez informačných tabúľ, plotov či vstupného. Často som pri nich bol úplne sám a mal som pocit, akoby som objavil miesto, o ktorom svet ešte celkom nevie.
Pri rozprávaní o Meghalayi nemožno obísť prírodu. Horské pásma Khasi Hills, Garo Hills a Jaintia Hills dosahujú výšku približne dvetisíc metrov nad morom a vytvárajú zvlnenú krajinu pokrytú lesmi, lúkami a plantážami. V hlbokých údoliach sa ukrýva hustá džungľa, malé dediny a nespočetné množstvo riek a potokov.
V období dažďov sa takmer z každého skalného zrázu stáva vodopád. Najznámejší z nich je Nohkalikai Falls, ktorý s výškou približne 340 metrov patrí medzi najvyššie vodopády v Indii. Keď som ho uvidel prvýkrát, pochopil som, prečo sa stal symbolom celého štátu. Mohutný prúd vody padá z okraja náhornej plošiny do hlbokého údolia a počas monzúnov vytvára scenériu, ktorá pôsobí takmer neskutočne.
Ani tým však zoznam zvláštností nekončí. Meghalaya je preslávená svojimi živými koreňovými mostmi. V džungli sa nachádzajú stovky dedín oddelených riekami a hlbokými roklinami. Miestne kmene preto po stáročia hľadali spôsob, ako tieto prekážky prekonať. Namiesto dreva alebo kameňa využili to, čoho mali dostatok – stromy.
Korene kaučukovníkov začali postupne viesť ponad rieky pomocou jednoduchých drevených konštrukcií. Po rokoch rástli správnym smerom, zosilneli a vytvorili pevné mosty. Kým sa takýto most stane plne funkčným, môže to trvať desať, dvadsať alebo aj tridsať rokov. Výsledkom je stavba, ktorá nielenže odoláva tropickým dažďom, ale každým rokom ešte silnie.
Prechádzať sa po takom moste je zvláštny pocit. Nestojíte na betóne ani na dreve, ale na živom organizme, ktorý neustále rastie a mení sa. Aj to je Meghalaya – miesto, kde sa príroda a každodenný život navzájom dopĺňajú spôsobom, ktorý inde na svete nájdete len zriedka.
Keď som po Meghalayi putoval po prvýkrát, vydal som sa najmä za jej slávnymi koreňovými mostami. O matriarcháte som vtedy ešte veľa nevedel a možno neuveríte, no aj napriek tomu som si ženskú dominanciu začal prirodzene všímať.
V Meghalayi som bol už niekoľko dní a práve som mal za sebou pomerne náročný deň. Snažil som sa nájsť mosty v dedinkách, kam bežní turisti len zriedka zavítajú. Západných návštevníkov je tu stále veľmi málo a aj väčšina indických turistov zostáva pri najznámejších atrakciách.
Ja som sa vybral hlbšie do džungle. Koniec prvej časti
Chceli by ste aj vy zažiť menej známu Indiu? Poďte s nami a s Tomášom do Indie
