Lietam vyše 20 rokov a za ten čas som pochopil jednu vec. Lietadlo je zvláštny sociálny experiment. Zavriete 300 ľudí na desať hodín do kovovej rúry, každému dáte približne pol metra životného priestoru a čakáte, že sa budú správať slušne. Väčšinou to funguje. Občas však stačí jedna sklopená sedačka, jedna lakťová opierka alebo človek, ktorý sa rozhodne vyzuť si topánky, a začína sa malá studená vojna vo výške 11 000 metrov.
Takže ako sa vlastne správať v lietadle? Niektoré pravidlá sú jasné. Nekričíme, nepúšťame si video bez slúchadiel a rešpektujeme posádku. Ale existuje aj niekoľko nepísaných pravidiel, o ktorých sa už vedú oveľa vášnivejšie diskusie.
Môžem si v lietadle sklopiť sedačku?
Áno. Ak sa sedačka dá sklopiť, máte právo ju sklopiť. To však neznamená, že ju musíte bez varovania vystreliť dozadu rýchlosťou katapultu.
Najmä pri diaľkových letoch je úplne normálne sedačku sklopiť, hlavne keď sa zhasnú svetlá a väčšina lietadla spí. Trochu iná situácia je počas jedla. Ak človek za vami práve dostal tácku a snaží sa jesť, je slušné sedačku vrátiť do vzpriamenej polohy. A keď ju chcete opäť sklopiť, urobte to pomaly. Človek za vami môže mať na stolíku notebook, horúcu kávu alebo jednoducho dlhé nohy.
Na krátkom hodinovom lete osobne veľmi nechápem potrebu okamžite si ľahnúť na človeka za sebou, ale technicky môžete. Etiketa však nie je iba o tom, čo môžete. Je aj o tom, či tým zbytočne neotravujete ostatných.
Komu patria lakťové opierky v lietadle?
Človek pri okne dostal okno a stenu, o ktorú sa môže oprieť. Človek pri uličke dostal uličku a možnosť relatívne jednoducho vstať.
Človek v strede nedostal nič.
Preto existuje veľmi rozumné nepísané pravidlo: obe vnútorné lakťové opierky patria človeku sediacemu uprostred.
Nie je to zákon a letuška vás za jeho porušenie nezatkne. Je to jednoducho kompenzácia za najhoršie miesto v trojici. Takže ak sedíte pri okne a okupujete aj opierku smerom do stredu, zamyslite sa. Vy máte Himaláje za oknom. On má dve cudzie ramená.
Kto má právo na priestor pod sedadlom a v horných skrinkách?
Priestor pod sedadlom pred vami patrí vašej príručnej batožine, nie nohám človeka za vami. Znie to samozrejme, ale aj tu dokážu vzniknúť zaujímavé územné spory.
A horné skrinky? Tie nie sú automaticky rezervované presne nad vaším sedadlom. Sú spoločné. Zároveň však nie je veľmi ohľaduplné nastúpiť s kufrom, batohom, kabátom a tromi taškami a zabrať polovicu skrinky. Menšie veci, ak sa zmestia pod sedadlo, patria skôr tam.
Môžem sa v lietadle vyzuť?
Toto je citlivá téma.
Na desaťhodinovom lete je úplne normálne vyzuť si topánky, najmä ak máte čisté ponožky a zostanete vo svojom priestore. Ale bosé nohy na sedadle, na stene, na opierke človeka pred vami alebo, čo som už tiež videl, medzi sedadlami vedľa hlavy cudzieho človeka, sú úplne iná disciplína.
A toaleta? Tam topánky späť na nohy. To, čo je na podlahe, nemusí byť voda. Viac asi netreba vysvetľovať.
Kto v lietadle rozhoduje o roletke na okne?
Vo všeobecnosti človek pri okne. Keď ste si vybrali okno, máte určitú kontrolu nad roletkou. Ale aj tu funguje zdravý rozum.
Ak celé lietadlo na nočnom lete spí a vonku práve vyšlo slnko, nie je ideálny moment otvoriť roletku naplno a osvietiť polovicu kabíny ako reflektorom. Navyše počas vzletu a pristátia môže posádka požadovať určitú polohu roletiek – vtedy sa nediskutuje.
Kto sa má postaviť, keď človek od okna potrebuje na toaletu?
Všetci, ktorých potrebuje obísť.
Prosím, nesnažme sa o akrobatické číslo, pri ktorom človek pri okne prelieza ponad vaše kolená, zatiaľ čo vy zostávate sedieť. Ak vás požiada, aby ste ho pustili, jednoducho vstaňte.
A ak sedíte pri okne, existuje aj opačná slušnosť. Keď vidíte, že človek pri uličke práve zaspal, skúste si premyslieť, či nepotrebujete ísť na toaletu ešte predtým. Samozrejme, keď treba, treba.
Kedy môžem v lietadle zobudiť spiaceho suseda?
Keď potrebujete na toaletu, pokojne. Nemusíte osem hodín trpieť preto, že pán vedľa vás spí životným spánkom.
Ale ak ho budíte každých 40 minút, pretože ste si dali štyri pivá, problém už možno nie je v zasadacom poriadku.
Čo s dlhými vlasmi a bundou na operadle sedadla?
Prekvapivo dôležité pravidlo. Ak máte dlhé vlasy, neprehadzujte ich cez operadlo dozadu. Človek za vami si nezaplatil letenku s výhľadom na váš cop. Navyše mu môžete zakryť obrazovku.
To isté platí pre bundy a iné veci visiace cez operadlo.
Ako sa správať po pristátí lietadla?
Keď lietadlo pristane, nemusíte okamžite vyskočiť.
Toto je jeden z mojich obľúbených leteckých javov. Lietadlo sa dotkne zeme a niektorí cestujúci akoby dostali štartovací povel. Odopnú sa, postavia sa a ďalších desať minút stoja zohnutí pod skrinkou.
A potom existuje ešte vyššia liga: človek z radu 28, ktorý sa po pristátí pokúša prešprintovať dopredu do radu 12.
Ak nemáte veľmi tesný prestup a slušne nepožiadate ostatných, vystupuje sa približne po radoch. Predné rady idú prvé, potom ďalšie. Nie je potrebné bojovať o každých 80 centimetrov.
Ako správne nastupovať do lietadla?
Ak aerolinka vyvoláva skupiny alebo zóny, číslo 5 stále znamená 5. Nie „postavím sa k bráne už pri skupine 1 a možno ma pustia“.
A keď prídete k svojmu radu, ideálne je mať už pripravené veci. Nie päť minút stáť v uličke, otvárať kufor, hľadať slúchadlá, vyberať mikinu, potom knihu, potom nabíjačku a za vami čaká 150 ľudí.
Smie dieťa kopať do sedadla a môžem sedačku sklopiť na kolená?
Neskladajte svoju sedačku na kolená človeka za vami a zároveň sa nehnevajte na dieťa, ktoré do nej občas kopne.
Toto je skôr pravidlo vzájomnej tolerancie. Lietadlo nie je obývačka. Budú tam deti, ľudia budú chodiť na toaletu, niekto zakašle, niekto bude chrápať a niekto vás pri vstávaní nechtiac buchne.
Na druhej strane rodičia by nemali automaticky očakávať, že ostatní cestujúci budú niekoľko hodín tolerovať kopanie do sedadla. Dieťa je dieťa, ale sedadlo pred ním nie je bubon.
Treba počas bezpečnostných pokynov v lietadle mlčať?
A jedna vec, ktorá ma dokáže fascinovať: bezpečnostné pokyny.
Možno ste leteli päťstokrát. Možno presne viete, kde je východ a ako sa zapína pás. Ale počas bezpečnostnej inštruktáže nie je potrebné hlasno telefonovať alebo diskutovať tak, že ostatní nič nepočujú.
Vy ste to možno počuli päťstokrát. Človek vedľa vás možno letí prvýkrát.
A hlavne – keď vám posádka niečo prikáže z bezpečnostných dôvodov, nie je to začiatok diskusie.
Najjednoduchšie pravidlo leteckej etikety?
Máte veľmi malý priestor a človek vedľa vás tiež. Nerobte preto všetko, čo technicky môžete urobiť. Premýšľajte aj nad tým, ako tým zasiahnete do priestoru druhého.
Sklopiť sedačku môžete. Ale pomaly a ideálne nie počas jedla. Ak sedíte uprostred, obe vnútorné opierky sú podľa nepísanej etikety vaše. Ak sedíte pri okne, máte okno, ale nemusíte o šiestej ráno zobudiť slnkom polovicu lietadla. Na toaletu choďte, keď potrebujete, a sused vás má pustiť. Topánky na dlhom lete pokojne dole, ak tým nikoho neobťažujete, ale nohy zostávajú na zemi a na toaletu sa chodí obutý.
A po pristátí pokoj. Dvere sa neotvoria rýchlejšie len preto, že už desať minút stojíte v uličke.
Možno práve toto je najlepšia definícia dobrého spolucestujúceho: človek, o ktorom po jedenásť hodinovom lete takmer neviete, že vedľa vás sedel.
