Pri prvej bariére sa talib usmeje. Pri druhej závore tabuľa: Miesto odovzdania zbraní. Tí, ktorí si tu odložia svoje kalašnikovy, dostanú číslo skrinky a pri odchode z hotela im ich zbraň vydajú. Cesta sa vinie do kopca pomedzi kruhovo strihané živé ploty. Pri tretej prekážke: prehliadka tela. Tá je dôkladnejšia ako na letisku v USA. Potom sa za kovovou bránou konečne objaví príjazdová cesta k hotelu.
Hotel Intercontinental sa týči nad hlavným mestom Afganistanu ako hrad. Kábul, toto vojnou zničené mesto. Tu hore už nepočuť hluk jeho klaksónov a necítite až tak smog mesta.
Hotel Intercontinental, prvý luxusný hotel v Afganistane bol otvorený v roku 1969. Postavili ho v čase, ktorý sa zdá oveľa vzdialenejší než naznačuje rok. Afganistan bol vo vojne vyše 40 rokov. Vládcovia prichádzali a odchádzali a každý z nich zanechal svoju stopu tu v Intercontinentale. Jeho bývalý luxus sa vytratil, ale Intercontinental zostal symbolom. Tí, ktorí vládnu Kábulu, vládnu Afganistanu, a tí, ktorí vládnu Kábulu, vládnu z Intercontinentalu. Dnes hotel prevádzkuje Taliban. Do Kábulu vstúpil 15. augusta 2021. Hoci je pri moci už dva roky, zostal Taliban záhadný. Zdá sa, že presakujú len hororové príbehy: Už dva roky majú ženy a dievčatá zakázané navštevovať stredné a vysoké školy. Ženy už nemajú povolený vstup do verejných parkov. Ženy a muži sú bičovaní za cudzoložstvo.
Najväčší experiment Talibanu si však zvyšok sveta takmer nevšimol. Deje sa to na pultoch po celej krajine. Nová vláda núti Taliban a neTaliban, aby spolupracovali – v administratíve a v podnikoch súvisiacich s vládou. Mladí muži zdieľajú kanceláriu s mladými bojovníkmi, ktorých sa kedysi báli, a mladí bojovníci sedia vedľa mladých mužov, ktorými kedysi opovrhovali. Veľa závisí od tohto experimentu. Pomôže určiť, či mier pretrvá, či môže dôjsť k zmiereniu alebo aspoň k normálnemu životu – spolu, ak je to možné. Tento veľký experiment možno pozorovať v malom meradle v rámci Intercontinentalu. A možno neexistuje lepšie miesto na nahliadnutie do budúcnosti Afganistanu ako tu, kde sa stretáva minulosť a prítomnosť.
Intercontinental víta svojich hostí pri masívnom mramorovom pulte. Za ním drevom obložená stena so štyrmi hodinami – Kábul, New York, Londýn, Dubaj: kozmopolitizmus v uzavretej krajine. Intercontinental neprijíma kreditné karty, pretože Afganistan je do značnej miery odrezaný od medzinárodného bankovníctva. Prichádza hosť s plastovou taškou plnou hotovosti.
Vo vestibule svieti len každý druhý luster. „Šetríme elektrinou,“ povie recepčný. Hotel síce má 200 hotelových izieb, no sme tu takmer sami. Recepčnému napriek tomu trvá vydanie kľúča vyše dvadsať minút. Nejde mu sken a kopírka, bez toho nechce kľúčik vydať.
A viete, ako vyzerá izba? Mali ste už v hotelovej izbe dvere opancierované proti bombovým útokom? Ako sa v takom hoteli spí? Pozrime sa spoločne na krátke video, ktoré nám to priblíži.
Máte otázky na článok „Dielo stroja času: Hotel Intercontinental v Kábule“? Dajte do komentu a radi odpovieme.
