Prečo necestujem preto, aby som navštívil všetky krajiny sveta?
Ktoré krajiny mi ešte chýbajú, aby som navštívil všetky štáty sveta?
Skôr než to prezradím, chcem jasne a dôrazne povedať jednu vec. Necestujem preto, aby som navštívil všetky krajiny sveta. Jednoducho sa stalo, že mi chýbajú už len štyri. Keď sa dozviete, ktoré to sú, možno si poviete, že som sa musel zblázniť. Veď stačí nasadnúť do auta a počas predĺženého víkendu môžem mať dve európske krajiny vybavené.
Lenže v mojom cestovateľskom živote sú podstatnejšie veci než navštíviť každý štát sveta. Kvôli tomu som predsa nezačal cestovať. Samozrejme, poteším sa, keď raz budem mať všetky krajiny za sebou, ale rozhodne to nebudem stavať na piedestál svojich najväčších úspechov. Dokonca si nemyslím, že to bude niečo, čo ma mimoriadne zahreje pri srdci.
Kto ma pozná, vie, že sa nehrám na zbytočne skromného človeka. Keď som na niečo hrdý, pokojne to poviem. Lenže ja som hrdý predovšetkým na to, že cestujem za príbehmi. Každá krajina ma musí niečím zaujať, musí ma do seba vtiahnuť. Je úplne jedno, či ide o históriu, gastronómiu, kultúru, festival alebo obyčajné stretnutie s človekom, ktorý má čo povedať.
Práve preto som bol v Indii 29-krát, Uzbekistane 18-krát, Turkménsku 15-krát, v Číne… už ani neviem koľkokrát. Japonsko? Tam som to tiež prestal počítať.
Pokojne som mohol vynechať svoju 29. návštevu Indie a namiesto toho si odškrtnúť posledné krajiny. Lenže načo? Aby som si mohol vytlačiť diplom a zavesiť ho nad posteľ?
Robím veci, ktoré ma bavia, a na všetky tie nezmyselné súťaže o to, kto bude prvý, druhý či tretí, sa môžem vykašľať. Niekedy rozmýšľam, ako by sa na dnešné cestovateľské preteky pozerali takí Hanzelka a Zikmund. Možno by len nechápavo krútili hlavami.
Kto bol prvý Slovák, ktorý navštívil všetky krajiny sveta?
Keď už sme pri prvenstvách, za prvého Slováka, ktorý navštívil všetky krajiny sveta, sa považuje Štefan Polakovič z Púchova. Skromný chalan, ktorému sa to tiež podarilo bez toho, aby sa celý život naháňal za týmto prvenstvom.
Na ktoré cesty som najviac hrdý?
Ja som napríklad hrdý na to, že sa mi podarilo prejsť 1 047 kilometrov z pobrežia Antarktídy až na Južný pól. Som hrdý na zorganizovanie prvého slovenského prechodu naprieč Kongom. Dokonca som hrdý aj na neúspešný pokus o prechod z Čukotky cez Beringov prieliv. Už len to, že sa mi podarilo vybaviť všetky potrebné povolenia, považujem za jeden zo svojich najväčších organizačných úspechov. Kto pozná tamojšiu byrokraciu, ten vie, že niekedy je jednoduchšie prejsť Antarktídu, než získať jedno správne ruské razítko.
Mohol by som vymenovať ďalších niekoľko desiatok ciest, na ktoré som oveľa viac hrdý než na predstavu, že raz budem mať navštívené všetky krajiny sveta.
Prečo sa nehoním za číslom krajín?
Mňa si krajina jednoducho musí zavolať. Chcem cestovať s vášňou, tešiť sa na niečo nové, objavovať a vracať sa na miesta, ktoré ma fascinujú. Nepotrebujem ďalšiu čiarku do zoznamu ani dobrý pocit z toho, že som dosiahol nejaké číslo. Je mi to vážne jedno.
Ktoré štyri krajiny sveta som ešte nenavštívil?
Ale dobre, poďme konečne k tým štyrom krajinám, nech ma neobviníte, že zbytočne naťahujem.
Dve sú v Európe. Andorra a San Maríno.
Áno, čítate správne. Andorra a San Maríno. Dve krajiny, do ktorých sa dá pohodlne dostať autom a ktoré má pravdepodobne navštívené nejeden človek, ktorý bol mimo Európy naposledy na dovolenke v Egypte.
Moja drahá mama síce tvrdí, že v Andorre som bol ako malé dieťa, ale ja si z toho nepamätám absolútne nič. Takže si tú povestnú čiarku nedávam. Mama mi síce môže dosvedčiť návštevu, ale zážitky mi už, žiaľ, nedoplní.
Zostávajú dve krajiny v Tichomorí. Nauru a Tuvalu.
Prečo som zrušil cestu do Nauru?
Pritom do Nauru som už mal dokonca vybavené víza. Deň pred odletom som však musel cestu zrušiť, pretože som dostal ťažkú trojnásobnú trombózu, o ktorej som už písal. Vtedy sa moje cestovateľské plány pochopiteľne zmenili a Nauru musí počkať.
Stavím sa, že niektorých z vás tie dve európske krajiny poriadne prekvapili. Možno práve teraz čítate tieto riadky, spomeniete si na svoj víkend v San Maríne a spokojne sa zasmejete, že ste v niečom predbehli Navrátila. Pokojne sa smejte, ja sa smejem tiež.
Vidíte, keby mi na tom tak veľmi záležalo, už dávno mám všetky krajiny navštívené.
Lenže ja čakám na chvíľu, keď dostanem chuť vyraziť práve tam. Keď ma niečo zaujme natoľko, že si poviem: Tak dobre, idem!
Kam sa chystám namiesto posledných štyroch krajín?
Kým tá chvíľa príde, plánujem svoju 11. návštevu Afganistanu, 30. návštevu Indie a veľmi, ale naozaj veeľmi prehováram Ewku, aby sme opäť vyrazili do Južnej Kórey. Tentoraz by sme si spravili poriadnu gastronomickú cestu. Pred dvomi rokmi som totiž vyhlásil, že kórejská kuchyňa je pre mňa najlepšia na svete, a odvtedy mám potrebu si toto tvrdenie pravidelne overovať. Ideálne pri stole plnom jedla.
Kedy navštívim všetky krajiny sveta?
Nemám žiadny plán, kedy navštívim posledné štyri krajiny.
Keby som sa teraz hecol, možno by som sa stal štvrtým Slovákom, ktorému sa podarilo navštíviť všetky krajiny sveta. Lenže pokojne nech som aj dvadsiaty ôsmy. Alebo päťdesiaty. Mne to naozaj žily netrhá.
Chcem sa z cestovania tešiť, spoznávať krajiny viac do hĺbky a nevracať sa domov len s pocitom, že som si odškrtol ďalší štát. Keď ma zaujme nejaký príbeh zo Sahary, pokojne zbalím svoj začmudený batoh a vyrazím tam znova. Aj keby to mala byť moja dvadsiata návšteva tej istej krajiny.
Pretože pre mňa má oveľa väčšiu hodnotu dvadsiata návšteva krajiny, v ktorej stále objavujem niečo nové, než prvá návšteva miesta, kam som išiel len preto, aby som si ho mohol zapísať do zoznamu.
Takže dúfam, že teraz už trochu lepšie chápete, ako mám nastavenú hlavu a čo pre mňa cestovanie znamená.
No a to ešte neviete, čo si Ewka vymyslela na našu svadobnú cestu.
To bude zase príbeh…
