Čo je Gerewol a prečo mužov na ňom hodnotia ženy?
Na festivale Gerewol sa hodiny skrášľujú a tancujú muži Wodaabe, aby zaujali ženy, ktoré si medzi nimi vyberajú partnera.
Predstavte si súťaž krásy, ale obráťte naše zaužívané predstavy naruby. Pred porotou nestoja ženy, ale muži. Hodiny sa pripravujú, maľujú si tváre, obliekajú si svoje najlepšie šaty, nasadzujú ozdoby a potom celé hodiny spievajú a tancujú. Snažia sa ukázať biele zuby, zvýrazniť bielka očí, pôsobiť vysoko, štíhlo a zaujať. A kto ich pozoruje? Ženy. Tie si vyberajú. Vitajte na Gerewole, jednom z najznámejších rituálov Wodaabe v oblasti Sahelu. A presne toto je jeden z hlavných dôvodov, prečo idem do Nigeru. Nie preto, že chcem vidieť exotickú šou pre turistov. Chcem pochopiť, prečo takáto tradícia vôbec vznikla a čo znamená pre ľudí, ktorí ju dodnes udržiavajú. Pretože keď sa na Gerewol pozriete trochu hlbšie, zistíte, že nejde len o pomaľovaných mužov tancujúcich pred ženami. Je za tým celý spôsob života.
Kto sú Wodaabe a prečo sa Gerewol koná až po období dažďov?
Wodaabe sú kočovní pastieri z rodiny Fulani, ktorých život riadi voda, a Gerewol sa preto koná až po období dažďov, keď sa rozptýlené rodiny môžu opäť stretnúť.
Najprv si povedzme, kto sú Wodaabe. Sú súčasťou širšieho sveta Fulani, jednej z najväčších pastierskych populácií Afriky, rozšírenej naprieč veľkou časťou západnej a strednej Afriky. Wodaabe tradične žijú ako kočovní alebo polokočovní pastieri a ich život je úzko spojený s dobytkom, vodou a pastvinami. A tu sa dostávame k prvému „prečo“. Prečo sa Gerewol koná práve v tomto období? Pretože v Saheli neurčuje kalendár iba dátum. Určuje ho najmä voda. Počas veľkej časti roka sa rodiny so svojimi stádami pohybujú krajinou a hľadajú pastvu a zdroje vody. Keď však príde obdobie dažďov, krajina sa na krátky čas zmení. Objaví sa tráva, naplnia sa sezónne zdroje vody a ľudia, ktorí boli roztrúsení na veľkom území, dostávajú možnosť stretnúť sa. Práve po období dažďov sa konajú významné stretnutia a slávnosti. Smithsonian opisuje Gerewol ako každoročný rituál, pri ktorom sa tradične kočovní pastieri stretávajú na južnom okraji Sahary predtým, ako sa opäť rozídu smerom k pastvinám obdobia sucha.
Prečo je Gerewol pre Wodaabe viac než tanec?
Gerewol je predovšetkým spoločenské stretnutie, na ktorom sa po mesiacoch rozišli rodiny a klany znova zídu, obnovujú vzťahy a flirtujú.
A toto je podľa mňa kľúč k pochopeniu celého sviatku. My žijeme v mestách. Keď chcete niekoho stretnúť, zavoláte mu a o hodinu sedíte na káve. Predstavte si však spoločnosť, v ktorej sú jednotlivé rodiny počas roka roztrúsené na obrovskom území Sahelu a pohybujú sa podľa toho, kde nájdu vodu a pastvu pre dobytok. Potom zrazu príde obdobie, keď sa stretnú celé rodiny a klany. Gerewol preto nie je iba tanec. Je to spoločenské stretnutie. Stretnú sa príbuzní, priatelia, mladí ľudia a potenciálni partneri. Vymieňajú sa informácie a obnovujú vzťahy. A samozrejme sa flirtuje. Veľa flirtuje. Smithsonian opisuje tieto stretnutia ako dni tanca a spevu, pri ktorých sa schádzajú rodiny a rôzne klany.
Ako sa muži Wodaabe pripravujú na Gerewol?
Príprava mužov na Gerewol môže trvať celé hodiny a zahŕňa maľovanie tváre, farebné odevy, šperky a tanec Yaake, pri ktorom sa snažia vyniknúť bielymi zubami a bielkami očí.
A teraz prichádza to, čo na Gerewole najviac fascinuje nás Európanov. Muži sa skrášľujú pre ženy. Nie päť minút pred zrkadlom. Príprava môže trvať celé hodiny. Tvár sa maľuje výraznými pigmentmi, muži si obliekajú farebné odevy, pridávajú šperky a ďalšie ozdoby. Potom nastupujú do radu a začína spev a tanec. Jedným zo známych prejavov je tanec Yaake, pri ktorom muži stoja vedľa seba, opakujú rytmické pohyby a snažia sa vyniknúť. Západnému návštevníkovi môžu niektoré výrazy tváre pripadať až komické. Muži vyvaľujú oči a výrazne ukazujú zuby. Lenže nič z toho nie je náhodné. Práve bielka očí a biele zuby majú kontrastovať s farbou tváre a zvýrazniť krásu. Smithsonian pri fotografiách z Gerewolu opisuje, ako muži cielene zvýrazňujú oči a zuby a maľovaniu venujú veľkú pozornosť, pretože sa potrebujú odlíšiť od ostatných.
Je Gerewol africká súťaž krásy pre mužov?
Gerewol sa občas zjednodušene označuje ako africká súťaž krásy pre mužov, no v skutočnosti ide o oveľa širší spoločenský svet dvorenia, prestíže a hudby.
Súťaží sa totiž o pozornosť. Muži spievajú, tancujú a predvádzajú sa pred mladými ženami, ktoré ich sledujú a môžu si vybrať toho, kto ich najviac zaujal. Preto sa Gerewol niekedy veľmi zjednodušene označuje ako „africká súťaž krásy pre mužov“. Nie je to úplne zlé prirovnanie, ale je to len malá časť pravdy. Gerewol je súčasťou omnoho širšieho spoločenského sveta Wodaabe. Je v ňom dvorenie, prestíž, stretnutie komunity, hudba, tanec a možnosť nadväzovať vzťahy. National Geographic už pred desaťročiami dokumentoval, ako počas obdobia dažďov Wodaabe prerušovali každodennú rutinu kočovných pastierov a nasledovali dni intenzívneho zdobenia a tanca.
Ako ženy Wodaabe vyberajú partnera na Gerewole?
Na Gerewole majú ženy Wodaabe pri výbere partnera výraznú úlohu, hoci realita manželstiev a vzťahov je komplikovanejšia než jednoduchý výber prstom.
Zaujímavá je však ešte jedna vec. Keď o Gerewole čítate na internete, veľmi rýchlo získate dojem, že tu ženy jednoducho sedia ako porota a na konci ukážu prstom: tento je najkrajší a toho si beriem. Realita tradičných vzťahov Wodaabe je samozrejme komplikovanejšia. Gerewol nemožno redukovať na jednu svadobnú zoznamku. Manželstvá, rodinné väzby a vzťahy majú vlastné pravidlá a existujú rôzne formy partnerstva. Festival však vytvára priestor, v ktorom majú ženy pri výbere partnera výraznú úlohu. A práve to je jeden z dôvodov, prečo Gerewol tak fascinuje fotografov a antropológov – vizuálne obracia stereotyp, na ktorý sme zvyknutí. Muž je ten, kto sa celé hodiny skrášľuje a čaká, či sa bude páčiť. Žena je tá, ktorá sa pozerá a hodnotí.
Čo znamená krása pre mužov na Gerewole?
Krása muža na Gerewole sa meria výškou, štíhlosťou, symetriou tváre, očami, zubami a schopnosťou tancovať a spievať od súmraku až do svitania.
Aj samotná predstava krásy je zaujímavá. Muž má pôsobiť vysoký a štíhly, dôležitá je symetria tváre, oči, zuby, držanie tela, oblečenie, pohyb a schopnosť vydržať. Tanec totiž nie je krátke trojminútové vystúpenie pripravené pre kameru. Oslavy a tance môžu pokračovať celé dni a Smithsonian pri dokumentovaní Gerewolu opisuje tancovanie a spev od súmraku až do svitania. A práve tu si človek uvedomí, akú chybu robíme, keď sa na podobnú tradíciu pozeráme iba cez jednu fotografiu. Vidíme krásne namaľovaného muža s vyvalenými očami a bielymi zubami a povieme si: aké exotické. Lenže fotografia vám neukáže hodiny príprav, únavu, spev, opakujúci sa rytmus ani spoločenské vzťahy medzi ľuďmi okolo.
Prečo sa Gerewol koná v Nigeri aj v Čade?
Gerewol nepatrí iba Nigeru, pretože Wodaabe sa pohybujú naprieč hranicami a tradícia je spojená aj s Čadom a ďalšími časťami Sahelu.
Prečo práve Niger? Aj tu treba byť presný. Gerewol nepatrí iba Nigeru. Wodaabe sa pohybujú naprieč štátnymi hranicami a tradícia sa spája aj s Čadom a ďalšími časťami Sahelu. Naše dnešné hranice sú na mape veľmi presné, ale kočovný spôsob života je oveľa starší než štáty, ktoré dnes poznáme ako Niger alebo Čad. Smithsonian označuje Gerewol za tradíciu spojenú najmä s kočovnými komunitami Nigeru a Čadu. A to je ďalšia vec, ktorá ma na Saheli fascinuje. My sa pozeráme na mapu a vidíme hraničnú čiaru. Pastier sa tradične pozeral na krajinu a videl vodu, pastvinu, obdobie dažďov a miesto, kam potrebuje dostať svoje stádo. Moderné hranice prišli neskôr.
Prečo je dobytok základom života Wodaabe?
Pre Wodaabe je dobytok majetkom, živobytím, spoločenským postavením a podmienkou prežitia, takže zmena klímy alebo nedostatok vody je pre nich existenčný problém.
Celý život Wodaabe preto nemožno oddeliť od dobytka. Pre nás môže byť krava hospodárske zviera. V pastierskej spoločnosti predstavuje oveľa viac: majetok, živobytie, spoločenské postavenie a zároveň podmienku prežitia. Keď sa zmení klíma a nie je dostatok vody alebo trávy, nie je to nepríjemnosť. Je to existenčný problém. National Geographic pri súčasných komunitách Fulani opisuje, ako sezónny pohyb za vodou a čerstvou pastvou zostáva základom života mnohých pastierov naprieč Sahelom a ako ho dnes komplikuje meniaca sa klíma, tlak na pôdu a ďalšie spoločenské zmeny.
Ako súvisí dážď s termínom Gerewolu?
A práve preto dáva zmysel aj načasovanie Gerewolu. Dážď znamená trávu. Tráva znamená dobytok. Dobytok znamená život. A keď je o základné potreby aspoň na chvíľu postarané, môže prísť čas na veľké spoločenské stretnutie. Potom sa obdobie skončí, krajina začne opäť vysychať a rodiny sa rozídu za pastvou. To, čo nám môže pripadať ako festival naplánovaný na september, je v skutočnosti tradícia vyrastená z rytmu prírody.
Je Gerewol nedotknutá tradícia?
Wodaabe nežijú v múzeu a Gerewol sa mení spolu s modernými výzvami, ako sú hranice, bezpečnosť a klimatické zmeny.
Gerewol však nechcem idealizovať. Toto je presne chyba, ktorú podľa mňa robíme pri podobných kultúrach veľmi často. Prídeme s fotoaparátom, vidíme krásne oblečenie, tance a tradíciu a okamžite začneme rozprávať o „nedotknutom kmeni, ktorý žije rovnako stovky rokov“. Lenže žiadna živá kultúra nestojí na mieste. Ani Wodaabe nežijú v múzeu. Majú mobily, stretávajú sa s moderným štátom, riešia hranice, bezpečnosť, klimatické zmeny, ekonomiku a všetko ostatné, čo prináša 21. storočie. Tradícia sa mení spolu s ľuďmi, ktorí ju praktizujú. Práve preto ma zaujíma vidieť Gerewol dnes, nie predstavu Gerewolu z knihy vydanej pred päťdesiatimi rokmi.
Ako by mal cestovateľ pristupovať k návšteve Gerewolu?
Návšteva Gerewolu si vyžaduje pokoru sledovať, pýtať sa a počúvať, nie prísť na dva dni s fotoaparátom a potom tvrdiť, že presne takto žijú Wodaabe.
A je tu ešte jedna vec, ktorú by som si chcel na mieste všímať. Čo z toho, čo uvidím, je skutočne vnútornou súčasťou života Wodaabe a čo už ovplyvnila prítomnosť fotografov a zahraničných návštevníkov? To nie je kritika. Kultúry sa vždy ovplyvňovali navzájom. Len si myslím, že cestovateľ by mal byť dostatočne pokorný na to, aby neprišiel na dva dni, neurobil sto fotografií a potom doma nevysvetľoval, že „takto žijú Wodaabe“. Ja tam idem predovšetkým pozerať, pýtať sa a počúvať.
Prečo idem na Gerewol do Nigeru?
Možno preto sa na Gerewol teším viac než na akúkoľvek pamiatku Nigeru. Pamiatku si môžete naštudovať. Viete, kedy bola postavená, kto ju postavil a koľko má metrov. Ale živá tradícia je zakaždým trochu iná, pretože ju vytvárajú konkrétni ľudia v konkrétnom roku. A tento rok budem stáť medzi nimi aj ja.
A keď uvidím namaľovaných mužov Wodaabe stáť vedľa seba, vyvaľovať oči, ukazovať biele zuby, spievať a celé hodiny tancovať pred ženami, nechcem vidieť iba farebnú fotografiu. Chcem za tým vidieť celý príbeh. Saharu a Sahel, dážď a sucho, stáda dobytka, kočovný život, rodiny, ktoré sa po dlhom čase opäť stretnú, mladých ľudí, ktorí sa chcú zapáčiť, a tradíciu, ktorá vznikla dávno predtým, ako niekto nakreslil na mapu hranicu Nigeru.
Preto idem na Gerewol.
Nie pozerať sa na „exotický festival“.
Idem sa pozrieť na svet Wodaabe v momente, keď sa na pár dní stretne na jednom mieste.
