Nina Hriadelová, ktorú všetci voláme Ninka, nie je len našou kamarátkou, ale aj sprievodkyňou Navratil.travel. A áno, sprevádza aj zájazdy do Afganistanu. Už teraz vidíme, ako sa nad tým nejeden chlap pousmeje či pozrie s miernou nedôverou.
Lenže Ninka je presne ten typ človeka, cestovateľa a bádateľa, ktorý sa dokáže krajine dostať pod kožu. Neuspokojí sa s povrchnými dojmami, ale hľadá jej skutočnú tvár, príbehy ľudí a každodenný život. Práve preto dokáže klientom ukázať Afganistan taký, aký naozaj je – ďaleko za stereotypmi a mediálnymi titulkami.
Tu sú jej zážitky. A verte, že bude o čom čítať.
Afganistan je krajina, ktorá v nás často vyvoláva silné predstavy – vojna, Taliban a ženy zahalené v burkách. Pred mojou prvou cestou som mala množstvo otázok aj ja. Ako sa žije afganským ženám? Aké sú ich každodenné starosti, sny a možnosti? Počas svojich ciest po Afganistane som mala príležitosť nahliadnuť do sveta, ktorý je od toho nášho veľmi odlišný.
Už v lietadle som si na hlavu uviazala šatku “hidžáb” a obliekla dlhší voľný top až pod zadok, aby nebolo vidieť žiadnu z mojich kriviek. Neustále som sa sledovala, či som oblečená ok, či mi niečo nepadá, nevykúka, atď.. Uvažovala som, či si aj ja budem musieť nejakú burku na seba obliecť. Pripravená som bola na všetko.
Po príchode do Kábulu ma však prekvapilo, že som v meste nevidela burku ani jednu. Ženy síce boli zahalené od hlavy až po päty, avšak iba do abay-i (odevu až po zem), hidžábu (šatky) na hlave a tvár im prekrývalo rúško. Z médií máme dojem, že ženy chodia oblečené v Afganistane iba v burkách, no nie je to pravda. Tu je potrebné spomenúť, že je veľký rozdiel medzi mestom a dedinou. A kým v meste som nevidela burku takmer žiadnu, na vidieku to bolo presne naopak. Ženy v burkách je vidieť viac vo vidieckych oblastiach, kde je prostredie konzervatívnejšie ako v meste. Zároveň treba chápať, že nie všetky ženy sú nútené ju nosiť. Veľa závisí aj od rodiny, od klanu, príslušnosti k etnickej skupine alebo od tradície. Niektoré ženy ju nosia dokonca dobrovoľne, aby sa tak ochránili pred pohľadmi cudzích mužov. Veľa z nich je už od detstva naučených pri opustení domu zahaliť sa a je preto pre ne nepredstaviteľné, že by ich odhalené uvidel napríklad sused, alebo nejaký cudzí muž – predpokladám, že si prídu ako nahé.
Zaujímalo ma však, ako sa v takej burke musia cítiť? Vedia v tom dýchať? Je im teplo? Ako je možné, že nezakopnú, keď kráčajú po ulici? Burka shopy, okolo ktorých som išla, boli na rušných uliciach v otvorenom priestore plnom mužov. Chcela som si jednu skúsiť, no nenabrala som odvahu. Nechcela som spôsobiť nejaký rozruch, že si západniarka robí z toho “zábavku”. Zaujímavé však bolo, že predavačom bol vždy muž. V mojej hlave sa hneď spustilo..to ako fakt? Ako to asi funguje? Ako vie ženám poradiť, ktorá je lepšia? Má ich odskúšané?? Stále mi to hlava nebrala, ako môže v taktomto obchode pracovať muž, no v Afganistane vám viac vecí nedáva zmysel.
Celebrita aj vzduch: Byť ženou-cudzinkou v Afganistane
Ja osobne som sa ako žena-cudzinka v Afganistane cítila ako celebrita. Vykročíte na ulicu, a hneď ste stredobod pozornosti. Je úplne jedno, že máte na sebe lokálny odev, aj tak svietite ako žiarovka. Chlapi, ktorí sú pri pohľadoch na cudzie ženy oveľa zdržanlivejší než v mnohých iných krajinách, si vás napriek tomu všimnú okamžite. Nie však preto, že by ste boli výnimočne atraktívna, ale jednoducho preto, že ste niečo nezvyčajné. Zahraničných žien je v Afganistane minimum a miestni sa s nimi bežne nestretávajú. Človek tak veľmi rýchlo pochopí, aké je to byť neustále pozorovaný a akú pozornosť dokáže vyvolať už len samotná prítomnosť ženy z iného sveta.
Napriek tomu bol veľký rozdiel, keď som sa dostala do kancelárie Talibanu, kde sme si pred vstupom do novej provincie alebo mesta, museli vždy vyžiadať povolenie na pohyb. Špeciálne v Kandaháre, najkonzervatívnejšom meste v Afganistane, to bol zážitok. Zážitok z toho, ako vás ako ženu dokáže niekto systematicky ignorovať. Chlapom podávajú ruku, usmievajú sa na nich, pýtajú sa otázky, no mňa nie. Ja som z tohto úplne vynechaná. Väčšina z nich sa na mňa ani nepozrie, málokedy pozdravia. Obvykle som pri týchto stretnutiach vzduch, keďže nikto so mnou nekomunikuje. Česť výnimkám. Je však veľký rozdiel medzi Talibanom a lokálnym obyvateľstvom. Miestni ľudia boli ku mne ako k zahraničnej žene priateľskí, úctiví a často aj zvedaví. Samozrejme, aj medzi jednotlivými regiónmi existujú rozdiely – vo väčších mestách sú ľudia spravidla zvyknutejší na cudzincov, zatiaľ čo na vidieku sú tradície často silnejšie a kontakt so zahraničnými ženami vzácnejší.
Koniec prvej časti.
Ak by ste s nami chceli objaviť Afganistan, prosím pozrite si našu ponuku na www.navratil.travel
Celkovo sme Afganistan navštívili už deväťkrát. Tento rok sme tam boli s klientmi v máji, septembrový zájazd sme už vypredali a pridali sme ďalší termín.
