Kam sa vyberiem v Ugande po plavbe po jazere?
Vystupujem z loďky a zanechávam za sebou ten „Poklad na striebornom jazere“. Ten nekonečný, nekončiaci sa, doslovne božský pokoj vlniaci sa na šírej hladine, ktoré už začali bozkávať ranné lúče Slnka. Ľudí a zvierat žijúcich na brehoch, ale aj ostrovoch „kráľovského jazera“, ktoré bojuje, tak ako oni o prežitie v tomto rýchlo sa točiacom svete. Čaká ma Adili, môj konžský kamoš, ktorý došiel za mnou, aby sme spolu putovali po ugandskom vidieku, ale najmä kvôli ďalším plánom spojeným s ikonickou riekou Kongo. Máme spoločný sen, dlhý, predlhý, ako splaviť Kongo tak, ako sa to ešte nikomu nepodarilo.
Dnes sa, ale vyberáme inde. Vysoko do hôr. Na plané, ktoré ani ako keby neboli vo výške skoro dvetisíc metrov nad morom. Do oblasti kávy a čaju. Videl som veľa čajových plantáží, tých romantických, ale aj drsných. Kedysi dávno som syna naživo učil, ako sa čaj dostane do jeho šálky, vtedy ešte skoro fľaše, keď jeho blondavá kučeravá hlava ledva na niektorých miestach vytŕčala z čajových kríkov. Moje tvrdenie, že cestovanie je najstaršou školou ľudstva, som sa vždy snažil aplikovať na ňom v praxi. Ukázať mu lásku k planéte, cudzím krajom i mravom, pokoru k inej kultúre, ale aj tomu, aby vždy dokázal stáť rovnými nohami na zemi, aj keď patrí medzi to šťastné percento ľudí na planéte. Jeho detské oči a duša ma vždy veľa naučili. Tá absolútna detská prostá pravdovravnosť pomenuje veci na prvú, bez okolkov, bez príkrasenia.
Pracujú na ugandských čajových plantážach deti?
A práve tieto obrazy a aj jeho „hlášky“ sa mi vybavujú, keď sa po asi 20 km trmácania po poľnej ceste necesté vyplížim z auta (moje vojnové zranenie platnička, sa ozýva čoraz častejšie pri týchto expedíciách) a na uvítanie ako prvé zbadám malého sotva osemročného chlapca. Gumená zástera až pod kolená, plátená taška veľká ako on sám prehodená krížom cez plece. Nevinné detské oči sa zabodnú do mojej vyjavenej tváre a šibalský úsmev vystrieda sotva badateľný záblesk strachu. Kto som? Inšpekcia? Zasa nejaký múdry biely, ktorý prišiel kázať o zákaze detskej práce? (Samozrejme bez riešenia.., len ukázať silu slova a pozície danej mu nejakou inštitúciou míňajúcou milióny na týchto „terénnych pracovníkov“…). Usmejem sa. Slov netreba. Pochopí. Dáme selfie. Toto ti „druhí“ nerobia. Hneď pribehne „plantážnik“ a bez toho, aby som sa niečo pýtal vystrelí z prvej: „on tu nepracuje, detská práca je nelegálna“. Jasneeee. Oblečený ako zberač. V krajine, kde ak ste gay dostanete guľku! Kde ľudské práva nemajú ani cenu kila banánov.
Mávnem rukou. Nesnaž sa. Nemusíš. Adili sa s ním dá do reči, a tak nás pustí na polia. Kráčam a rukou sa zabárám do čajových listov, ako vo filme Gladiátor týpek do klasov obilia. Čajové polia nevoňajú. Tie lístky dozrievajú každé 2 týždne a tak sa zbierajú. Krík vydrží pár rokov, potom sa vypáli a nasadí nový, ktorý začne po asi 8 mesiacoch rodiť zasa.
Koľko zarobí zberač čaju v Ugande?
Iné deti nevidím, ale ak sa chcem ísť pozrieť do manufaktúry, kde sa čaj triedi, suší a balí, tak príde klasická africká odpoveď: „to musí povoliť vláda!“ Máš povolenie? A tak len žmurknem na Adiliho, že nechajme tak. Tam sú asi deti. Nie málo. Často je to jediná možnosť obživy. Picker, teda zberač čaju zarobí za každodennú makačku 12 hodín a viac, každý deň v mesiaci asi 120 dolárov. Miestni hovoria, že to je brutálne veľa. Ďalší zážitok, keď pochopíte Einsteinovu teóriu relativity. Neplatí len pre čas. Platí aj pre iné veci.
Čo sa v Afrike zmenilo od koloniálnych čias?
Zájdem ďaleko do poľa, zahľadím sa na nekonečné čajové planiny, ktoré sa vinú hore dole kamkoľvek oko dovidí. Pokoj. Doslovne vám do žíl a každej bunky prenikne ten nekonečný pokoj. A zároveň tá poddajnosť miestnych ľudí. Čo sa zmenilo od koloniálnych čias? Bieleho otrokára vystriedal ten domáci. Je to presne tak, ako to bolo kedysi, kým prišli bieli. Stále niekto vládol a niekto slúžil. Kolobeh afrického života sa mení len ako system error, chyba v slučke udalostí.
Opäť sa trmácam v džipe ďalej. Afrikou. Aj životom… aj tak je ten život krásny!
Ak ťa zaujala Uganda, pozri si náš zájazd Južný Sudán & Uganda – kmene a safari.
