Cez Pamír highway do Samarkandu – Kirgizsko, Tadžikistan a Afganistan

Odlet smerom do Strednej Ázie. Čaká nás cesta, ktorá počas niekoľkých dní spojí Kirgizsko, Tadžikistan, Afganistan a Uzbekistan. Nebude to klasický poznávací zájazd postavený iba na mestách a pamiatkach. Veľká časť tejto cesty je samotný presun – cez jedny z najvyšších ciest sveta, odľahlé oblasti Pamíru, popri afganskej hranici a cez miesta, ktoré boli po stáročia súčasťou Hodvábnej cesty.

Prílet do Ošu, kam priletíme ešte doobeda.

Oš patrí medzi najstaršie mestá Strednej Ázie a po stáročia bol významnou zastávkou na Hodvábnej ceste. Pozrieme sa na centrum mesta, miestny bazár a každodenný život druhého najväčšieho mesta Kirgizska. Nad mestom sa dvíha posvätná hora Sulejman Too, ktorá pripomína časy, keď tadiaľto prechádzali obchodníci, pútnici a karavány smerujúce medzi Čínou, Ferganskou dolinou a dnešným Afganistanom.

Oš je zároveň posledným veľkým mestom pred tým, ako sa vydáme vysoko do Pamíru.

Ráno nasadneme do vozidiel 4×4 a začína sa jedna z hlavných častí celej cesty – prejazd po legendárnej Pamir Highway.

Čaká nás približne 400 kilometrov a jeden z najvýraznejších cestných dní celej expedície. Z Ošu postupne vystúpame cez priesmyk Taldyk vo výške približne 3 600 metrov do širokej Alajskej doliny. Za dobrého počasia sa pred nami otvorí panoráma Pamíru s viac ako sedemtisícovými vrcholmi.

Za Sary-Tash sa krajina začne meniť. Dediny postupne zmiznú, cesta sa vyprázdni a zamierime k tadžickej hranici. Prejdeme cez Kyzyl-Art vo výške približne 4 280 metrov a vstúpime do Tadžikistanu.

Pokračujeme k vysokohorskému jazeru Karakul, ktoré leží takmer 4 000 metrov nad morom. Okolo nás bude prakticky iba voda, pustá vysokohorská krajina a zasnežené štíty.

Potom príde najvyšší bod našej cesty – priesmyk Ak-Bajtal vo výške približne 4 655 metrov. Sme vyššie ako väčšina alpských vrcholov a zároveň na jednom z najvyšších cestných priesmykov v tejto časti sveta.

Večer prídeme do Murghabu, odľahlého mesta ležiaceho vo výške približne 3 600 metrov. Tu si človek naplno uvedomí, ako ďaleko sa dostal – Čína je neďaleko, Kirgizsko zostalo za nami a pred nami leží srdce Pamíru.

Ubytovanie a nocľah v Murghabe.

Ďalší celodenný prejazd cez Pamír. Opustíme pustú vysokohorskú náhornú plošinu v okolí Murghabu a budeme postupne klesať smerom ku Khorogu, hlavnému mestu autonómnej oblasti Gorno-Badachšan.

Toto je deň, keď sa krajina začne meniť takmer pred očami. Široké pusté planiny vystriedajú hlboké údolia, skalné masívy a rieky zarezávajúce sa medzi horami. Stále sa však pohybujeme v jednom z najodľahlejších regiónov celej Strednej Ázie.

Khorog leží priamo pri rieke Pandž, ktorá tu tvorí hranicu medzi Tadžikistanom a Afganistanom. Na druhej strane rieky už budeme vidieť afganské dediny, cesty a ľudí žijúcich v úplne inom štáte, hoci ich od nás miestami delí iba niekoľko desiatok či stoviek metrov.

Večer príchod do Khorogu a nocľah.

Jeden z najdlhších, ale zároveň najsilnejších cestných dní.

Z Khorogu pokračujeme údolím rieky Pandž. Dlhé úseky cesty vedú priamo popri hranici s Afganistanom. Na jednej strane Tadžikistan, na druhej Afganistan a medzi nimi rieka.

Nebudeme sa na Afganistan pozerať z vyhliadky. Budeme popri ňom cestovať celé hodiny. Na opačnom brehu uvidíme afganské dediny, políčka, chodníky vysekané do skalných svahov aj ľudí pohybujúcich sa po cestách, ktoré často vyzerajú úplne inak než tie na tadžickej strane.

Práve toto je jedna z častí cesty, ktorú fotografie nedokážu úplne sprostredkovať. Nie je to jedna konkrétna pamiatka, ale niekoľkohodinový pohľad do krajiny, do ktorej sa už o pár dní sami presunieme.

Postupne opustíme Pamír a večer dorazíme do Dušanbe, hlavného mesta Tadžikistanu.

Po niekoľkých náročných cestných dňoch nás čaká celý deň v Dušanbe.

Pozrieme sa na hlavné mesto krajiny, ktoré je úplným kontrastom k tomu, čo sme videli počas predchádzajúcich dní. Široké bulváre, monumentálna moderná architektúra, parky a nové štátne budovy ukazujú Tadžikistan z úplne inej perspektívy.

Prejdeme sa po Rudakiho triede, pozrieme si centrum mesta, monument Ismaila Somoniho a ďalšie najvýznamnejšie miesta hlavného mesta.

Navštívime aj Národné múzeum starožitností, kde sa nachádza slávny ležiaci Buddha objavený v kláštornom komplexe Ajina Tepe. Je to zároveň pripomienka, že dávno pred príchodom islamu bol tento región významnou súčasťou budhistického sveta Hodvábnej cesty.

Opúšťame Tadžikistan a prichádza ďalší zásadný moment cesty – vstup do Afganistanu.

Po hraničných formalitách sa ocitneme v úplne inom svete. Zmení sa doprava, architektúra, oblečenie ľudí aj atmosféra miest a dedín. Práve pozemný prechod má svoje čaro – zmenu medzi dvoma krajinami sledujeme postupne, nie cez okno lietadla.

Naším cieľom bude Kunduz, jedno z najvýznamnejších miest severného Afganistanu. Mesto leží v úrodnej oblasti neďaleko tadžickej hranice a historicky bolo dôležitým obchodným bodom severovýchodu krajiny.

Večer sa pozrieme na život v meste, miestne ulice a bazár.

Pokračujeme naprieč severným Afganistanom smerom k Mazar-e Sharif.

Cestou sa zastavíme pri jednej z najzaujímavejších pamiatok predmoslimského Afganistanu – Takht-e Rostam pri Samangane. Ide o budhistický komplex vytesaný priamo do skaly, ktorého súčasťou je stúpa, svätyne a priestory niekdajšieho kláštora.

Je to dôležitá pripomienka Afganistanu, o ktorom sa dnes hovorí oveľa menej. Pred príchodom islamu bol sever krajiny významnou súčasťou budhistického sveta a cez tento región smerovali obchodné aj náboženské kontakty medzi Indiou a Strednou Áziou.

Popoludní pokračujeme do Mazar-e Sharif, jedného z najvýznamnejších miest severného Afganistanu.

Navštívime okolie slávnej Modrej mešity, ktorá patrí medzi najznámejšie stavby krajiny. Nebudeme však sledovať iba pamiatky. Prejdeme sa mestom a bazárom a pozrieme sa aj na to, ako vyzerá každodenný život v dnešnom Afganistane.

Dnes Afganistan opustíme symbolickým miestom.

Z Mazar-e Sharif sa presunieme k mestu Hairatan a cez rieku Amudarja prejdeme po Moste priateľstva do Uzbekistanu. Práve cez tento most vo februári 1989 odchádzali posledné sovietske jednotky z Afganistanu.

Po prekročení hranice prídeme do Termezu, jedného z najzaujímavejších miest južného Uzbekistanu. Leží priamo pri afganskej hranici a počas stáročí bol križovatkou kultúr, náboženstiev a obchodných ciest.

Pozrieme sa na jeho najvýznamnejšie miesta a pripomenieme si aj budhistickú minulosť regiónu. Okolie Termezu patrilo medzi významné centrá budhizmu v Strednej Ázii a dodnes sa tu zachovali archeologické lokality ako Fayaz Tepe.

Po Pamíre a Afganistane sa tak opäť vraciame do úplne iného sveta.

Presun naprieč Uzbekistanom do Samarkandu.

Po dňoch strávených v horách Pamíru, na afganskej hranici a v severnom Afganistane prichádzame do jedného z najslávnejších miest Hodvábnej cesty.

Samarkand bol po stáročia miestom, kde sa stretávali obchodníci, učenci a kultúry z Perzie, Indie, Číny aj Strednej Ázie. Za vlády Timura sa stal centrom jednej z najmocnejších ríš svojej doby.

Pozrieme si monumentálne námestie Registan, nekropolu Šáh-i-Zinda, mauzóleum Gur-e Amir a ďalšie miesta spojené s obdobím Timura a Hodvábnej cesty.

Je to výrazný záver celej cesty – od pustých štvortisícových priesmykov Pamíru cez Afganistan až po jednu z najkrajších historických metropol Strednej Ázie.

Odlet zo Samarkandu domov.

Za nami zostáva cesta cez štyri krajiny, vysokohorské priesmyky Pamíru, Pamir Highway, stovky kilometrov horských ciest, afganská hranica, severný Afganistan a mestá Hodvábnej cesty.

Nie je to cesta postavená na jednom hlavnom zážitku. Jej silou je práve postupná zmena krajiny a sveta okolo nás – od Kirgizska cez takmer päťtisícové výšky Pamíru až po Afganistan a historický Samarkand.