Keď si dnes kupuješ letenku, často ani netušíš, že za tým, ako sa dostaneš z bodu A do bodu B, nestojí len jedna aerolinka. Možno si si to už všimol – letíš napríklad s Lufthansou, ale časť cesty operuje úplne iná spoločnosť. A práve tu vstupujú do hry letecké aliancie. Nie je to nič komplikované, skôr naopak – je to systém, ktorý ti má cestovanie zjednodušiť, aj keď to na prvý pohľad tak nepôsobí.
Letecká aliancia je v podstate dohoda medzi viacerými aerolinkami, ktoré spolupracujú. Každá z nich funguje samostatne, ale navonok vystupujú ako partneri. Vďaka tomu dokážeš letieť prakticky kamkoľvek na svete aj vtedy, keď jedna konkrétna aerolinka do tvojej cieľovej destinácie vôbec nelieta. Jednoducho ťa tam „posunie“ cez svojich partnerov. Najčastejšie sa stretneš s tromi veľkými alianciami – Star Alliance, SkyTeam a oneworld – a každá z nich združuje desiatky aeroliniek po celom svete.
Star Alliance je najväčšia z nich a pravdepodobne sa s ňou stretneš najčastejšie, najmä ak lietaš z Európy. Patria sem napríklad Lufthansa, Austrian Airlines, SWISS, Turkish Airlines, LOT, ale aj United Airlines v USA či Singapore Airlines v Ázii. Je to aliancia, ktorá pokrýva veľmi dobre Európu, Severnú Ameriku aj veľkú časť Ázie.
SkyTeam je o niečo menšia, ale stále veľmi silná, najmä na trasách medzi Európou, Amerikou a Áziou. Nájdeš tu Air France, KLM, Delta Air Lines, Korean Air alebo napríklad Vietnam Airlines. Často sa s ňou stretneš pri letoch cez Paríž alebo Amsterdam.
Oneworld je najmenšia z trojice, ale má veľmi silných hráčov, najmä na dlhých letoch. Patrí sem British Airways, Qatar Airways, Finnair, Iberia alebo American Airlines. Často ju využiješ napríklad pri cestách do Ázie, Austrálie alebo cez Londýn.
V praxi to znamená napríklad to, že si kúpiš jednu letenku z Viedne do Bangkoku a prvý úsek letíš s Austrian Airlines, druhý s Thai Airways. Ty to ale riešiť nemusíš – všetko máš na jednej rezervácii, batožinu odovzdáš na začiatku a vyzdvihneš až v cieli. A hlavne, ak sa niečo pokazí a nestihneš prestup, stále si „chránený“, pretože ide o jednu cestu v rámci spolupracujúcich aeroliniek.
Zaujímavé je, že aliancie ti dávajú aj určitú flexibilitu. Nemusíš nutne letieť tam aj späť s tou istou aerolinkou. Pokojne sa môže stať, že tam poletíš s Lufthansou a späť napríklad s Turkish Airlines – obe sú však v Star Alliance, takže to celé dáva zmysel a systém to vie poskladať. Ešte praktickejšie je to pri tzv. open-jaw letenkách, teda keď priletíš do jedného mesta a odlietaš z iného. Napríklad Bangkok – Kuala Lumpur. Vďaka alianciám sa to dá často vyskladať bez dramatického zdraženia a cesta je zrazu oveľa zaujímavejšia.
Na druhej strane, je dobré vedieť, čo aliancie neznamenajú. Nie je to voľná skladačka, kde si môžeš nakombinovať úplne čokoľvek. Vždy si viazaný tým, čo aerolinky reálne ponúkajú a predávajú. A určite to neznamená, že takéto lety budú automaticky lacnejšie. Niekedy je to presne naopak – najmä ak porovnáš cenu s lowcostmi.
Samostatnou kapitolou sú míle, teda vernostné programy. Tie sa často prezentujú ako veľká výhoda, ale realita je dnes trochu menej romantická. Míle síce zbieraš naprieč celou alianciou, takže je jedno, či letíš s Lufthansou alebo United Airlines – môžeš ich pripísať do jedného programu. Problém je, že množstvo míľ, ktoré dostaneš, závisí od ceny letenky a tarifnej triedy. Čím lacnejšia letenka, tým menej míľ. Pri najlacnejších economy tarifoch to môže byť dokonca zanedbateľné množstvo.
Preto sa dnes míle oplatia najmä ľuďom, ktorí lietajú často – typicky pracovné cesty alebo dlhé lety niekoľkokrát do roka. Pre bežného cestovateľa, ktorý letí raz či dvakrát ročne na dovolenku, sú skôr príjemným bonusom než reálnym benefitom. Oveľa zaujímavejšia je vyššia úroveň členstva, takzvaný status. Ten ti môže priniesť priority boarding, vstup do letiskových salónikov alebo viac batožiny. A to už je niečo, čo na cestách reálne pocítiš.
Ak by som to mal zjednodušiť, najväčší význam leteckých aliancií nie je v míľach ani v zľavách, ale v tom, že robia svet menším a dostupnejším. Umožňujú ti kombinovať lety, prestupovať bez stresu a plánovať trasy, ktoré by si inak skladal oveľa komplikovanejšie. Pri plánovaní cesty sa preto oplatí pozerať nielen na konkrétnu aerolinku, ale aj na to, do akej aliancie patrí. Niekedy ti to otvorí úplne nové možnosti – a často ani netušíš, že ich máš.
A presne o tom to celé je. Nie o tom, aby si študoval aliancie ako systém, ale aby si vedel, že existujú – a že ich môžeš využiť vo svoj prospech.
