Zdá sa, že ide o jednu z najjednoduchších geografických otázok. Väčšina z nás bez váhania odpovie: 193. Takúto odpoveď nájdete v učebniciach, v televíznych vedomostných súťažiach aj na internete. Lenže už po niekoľkých minútach zisťujeme, že ani geografia nie je čiernobiela.
Číslo 193 totiž nepredstavuje počet všetkých krajín sveta. Ide o počet členských štátov Organizácie Spojených národov (OSN). K nim treba pripočítať ešte dva štáty, ktoré nie sú členmi OSN, ale majú štatút stálych pozorovateľov – Svätú stolicu (Vatikán) a Palestínu. Preto sa môžete stretnúť aj s číslom 195.
Ani tým sa však diskusia nekončí. Ak by ste sa opýtali športového fanúšika, možno by vám povedal, že krajín je 211, pretože toľko členov má FIFA. Olympijský výbor uznáva 206 národných olympijských výborov. A cestovatelia? Tí často používajú vlastné zoznamy, do ktorých zaraďujú aj štáty, ktoré síce fungujú ako samostatné krajiny, ale medzinárodné uznanie nemajú alebo ho majú iba čiastočné.
Práve tu sa začína jedna z najzaujímavejších kapitol svetovej geografie.
Jedným z najznámejších príkladov je Kosovo. Vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008 a dnes ho uznáva viac ako sto členských štátov OSN. Zaujímavé však je, že medzi krajinami Európskej únie na túto otázku nepanuje jednotný názor. Česká republika Kosovo uznáva, zatiaľ čo Slovensko nie. To znamená, že z pohľadu slovenskej diplomacie je oficiálne uznávaných štátov o jeden menej ako z pohľadu našich českých susedov.
Ešte zaujímavejší je prípad Taiwanu. Má viac ako 23 miliónov obyvateľov, vlastnú demokraticky zvolenú vládu, armádu, menu, pasy, medzinárodné letiská aj jednu z najvýkonnejších ekonomík sveta. Vyrába väčšinu najmodernejších polovodičov, bez ktorých by nefungovali mobilné telefóny ani počítače. Napriek tomu väčšina krajín sveta Taiwan diplomaticky neuznáva ako samostatný štát, pretože rešpektuje politiku jednej Číny.
Podobne je na tom Somaliland, ktorý je možno ešte väčším paradoxom. Od roku 1991 funguje úplne nezávisle od Somálska. Má vlastného prezidenta, parlament, políciu, armádu, menu, poznávacie značky aj pravidelné voľby. Turisti pri vstupe dostávajú vlastné víza a hranice kontrolujú miestne úrady. Napriek tomu ho neuznáva prakticky žiadny štát sveta.
Ak by ste sa vybrali do Podnesterska, úzkeho pásu územia medzi Moldavskom a Ukrajinou, zaplatíte miestnou menou, stretnete vlastnú políciu a uvidíte štátne symboly krajiny, ktorá z pohľadu medzinárodného práva oficiálne neexistuje. Podobných príkladov je viac. Severný Cyprus uznáva iba Turecko, Abcházsko a Južné Osetsko iba niekoľko štátov a špecifické postavenie má aj Západná Sahara či Palestína.
Pre cestovateľa je preto odpoveď na otázku, koľko krajín navštívil, často oveľa komplikovanejšia, než by sa mohlo zdať.
Keď už máme pocit, že sme geografiu zvládli, objaví sa ďalší paradox.
Koľko hlavných miest má jedna krajina?
Väčšina z nás automaticky odpovie, že jedno. Ani to však neplatí vždy.
Najznámejším príkladom je Južná Afrika. Tá má hneď tri hlavné mestá. V Pretórii sídli vláda a prezident, Kapské Mesto je domovom parlamentu a Bloemfontein je sídlom najvyššieho odvolacieho súdu. Tento systém vznikol v roku 1910 ako kompromis medzi jednotlivými časťami novovzniknutej Juhoafrickej únie.
Podobný príbeh nájdeme aj v Bolívii. Mnohí si myslia, že hlavným mestom je La Paz. V skutočnosti je ústavným hlavným mestom Sucre, zatiaľ čo vláda, parlament aj prezidentský palác sídlia v La Paze.
Zaujímavá situácia je aj v Holandsku. Ústava hovorí, že hlavným mestom je Amsterdam. Ak by ste však chceli navštíviť premiéra, parlament alebo kráľa, museli by ste ísť do Haagu, kde sídlia všetky najdôležitejšie štátne inštitúcie.
Na Srí Lanke je oficiálnym hlavným mestom Sri Jayawardenepura Kotte, no väčšina ľudí pozná skôr susedné Colombo, ktoré zostáva ekonomickým centrom krajiny. V Malajzii síce zostáva hlavným mestom Kuala Lumpur, ale veľká časť štátnej správy sa presťahovala do modernej Putrajaye. Svet je jednoducho oveľa pestrejší, než ukazujú školské atlasy.
Na záver ešte jedna otázka. Ktorá krajina je najmladšia na svete?
Tu je odpoveď pomerne jednoduchá. Je ňou Južný Sudán, ktorý vznikol 9. júla 2011 po referende o odtrhnutí od Sudánu. Stal sa tak 193. členským štátom OSN.
A ktorá je najstaršia?
To už také jednoduché nie je. Ak by sme hovorili o najstaršej civilizácii, kandidátov by bolo niekoľko – Egypt, Čína, Irán či Mezopotámia. Ak však hľadáme najstarší nepretržite existujúci suverénny štát, historici sa najčastejšie zhodujú na San Maríne. Táto malá republika v Apeninách bola podľa tradície založená už 3. septembra roku 301 a napriek vojnám, pádom ríš aj zmenám hraníc si zachovala svoju samostatnosť dodnes. Aj preto je považovaná za najstaršiu existujúcu republiku sveta.
Možno sa teda zdá, že odpoveď na otázku „Koľko krajín je na svete?“ pozostáva z jedného čísla. V skutočnosti však otvára dvere do sveta diplomacie, histórie, medzinárodného práva aj politiky. A práve to robí geografiu takou fascinujúcou.
