Prvý rýchlovlak, ktorý uzrel svetlo sveta, bol japonský šinkanzen v roku 1964. Dodnes ho považujeme za technologický zázrak a niečo výnimočné. Klienti sa ma počas sprevádzania v Japonsku často pýtali, či sa naozaj prevezú najrýchlejšími vlakmi sveta. V duchu som sa vždy pousmial, keď našinec vstúpil do moderných vozňov – všetko si fotil a nahlas komentoval. Najviac ich fascinovala presnosť, ktorá sa rátala na sekundy. Doteraz som v krajine vychádzajúceho slnka nezažil meškanie. Tak ako šinkanzen ohromoval mojich klientov pred dvadsiatimi rokmi, ohromuje ich aj dnes.
Kým sa v krajine draka nezačali budovať vysokorýchlostné trate, presuny boli pomalšie. Vlaky síce jazdili načas, často a veľmi lacno, no veľké vzdialenosti medzi mestami sa prekonávali najmä v spacích vozňoch. Práve tam sme my Európania zažívali prvé kultúrne rozdiely.
Niekto sa rozčuľoval nad tým, že Čína vstáva o pol siedmej ráno – a nenechá Európana dospať. To bolo poznámok na ranné piesne, ktoré sa šírili kupéčkom. A ten, kto mal tuhší spánok, sa aj tak zobudil na vôňu instantnej polievky. Každý ju mal. Glutaman sodný prebudil všetky bunky v nose a jasne oznámil: dnes si do deviatej nepospíš. Keď sa vstáva, tak sa vstáva – a je jedno, odkiaľ ste.
Tieto nočné vlaky jazdia dodnes. Ale prečo by ste to robili, keď si stačí priplatiť pár desiatok eur a niekoľkotisícovú cestu skrátiť aj o celý deň?
Tento text píšem v rýchlovlaku na trase Chengdu – Peking. Kedysi by mi táto vzdialenosť zabrala približne 30 hodín. Dnes ju zvládnem za 9 hodín a 10 minút – v štandarde porovnateľnom s Japonskom.
Čína sa pred olympiádou rozhodla, že nepostaví len železnicu do tibetskej Lhasy, ale vybuduje aj kompletný systém vysokorýchlostných tratí. Prvá moderná linka vznikla v roku 2008 a odvtedy sa sieť rozrástla na viac ako 45 000 kilometrov. To je viac, ako majú dokopy všetky ostatné krajiny sveta s vysokorýchlostnou železnicou.
Za necelé dve desaťročia vybudovali približne 2 500 kilometrov ročne. A to nehovoríme len o koľajniciach – ale aj o mostoch, tuneloch, nadjazdoch a úplne nových koridoroch, ktoré sú oddelené od klasickej železničnej dopravy. Rýchlovlaky sa totiž nemôžu križovať s pomalšími vlakmi – potrebujú vlastnú infraštruktúru.
A potom sú tu stanice. Skôr než stanice – letiská. Obrovské, vzdušné, dimenzované na masy ľudí. Letisko M. R. Štefánika by v porovnaní s nimi pôsobilo ako regionálny terminál. Prečo? Pretože v Číne sa presúvajú milióny ľudí – a dav musí mať pocit, že sa nikde netlačí.
Raz som zachytil rozhovor turistov, ktorí tvrdili, že je to zbytočne predimenzované. Možno dnes áno. Ale o pár rokov to bude akurát. Spomenul som si na pekinské letisko otvorené pred olympiádou v roku 2008. Aj ja som si vtedy myslel, že je obrovské. Dnes? Je malé – a uvažuje sa o jeho rozšírení.
Kedysi som sedel vo vlaku, popíjal zelený čaj a za oknami sa mi mihala čínska dedina. Dnes cez tú istú krajinu preletí rýchlovlak rýchlosťou 350 km/h – viac než v Japonsku. Čaj pijem stále, ale obraz je iný. Mám pocit, akoby niekto postavil gigantickú Lego stavebnicu plnú futuristických mostov a ja som len tichý, maličký pozorovateľ.
Aj rezervačný systém sa zmenil – a výrazne k lepšiemu. Kedysi som si lístok zo Slovenska kúpiť nevedel. Dnes? Stačí pár klikov v aplikácii. Bez sprostredkovateľov, bez stresu. Dokonca si trúfnem povedať, že je to jednoduchšie než v Japonsku. Klik sem, klik tam, vyberiete triedu a hotovo.
Ako si kúpiť lístok na vlak v Číne
Dnes je kúpa lístka pre cudzinca oveľa jednoduchšia než kedysi. Máte niekoľko možností:
1. Trip.com (najjednoduchšie pre cudzincov)
- funguje v angličtine
- akceptuje zahraničné platby
- lístok si kúpite online ešte pred cestou
- často stačí pas – fyzický lístok ani nepotrebujete
2. Oficiálna čínska aplikácia 12306 (铁路12306)
- najlacnejšia možnosť (bez provízie)
- vyžaduje registráciu a overenie pasu
- rozhranie je primárne v čínštine (existuje aj anglická verzia, ale nie vždy ideálna)
- vhodné pre skúsenejších cestovateľov
3. WeChat / Alipay mini-aplikácie
- Číňania kupujú lístky priamo cez tieto aplikácie
- fungujú aj pre turistov, ak máte aktivované platby
- všetko máte v mobile vrátane QR kódu na vstup
4. Na stanici
- možné, ale menej pohodlné
- treba pas
- jazyková bariéra môže byť problém
- pri populárnych trasách bývajú lístky vypredané
