Pri cestovaní existuje zvláštny moment, keď je človek presvedčený, že má všetko pod kontrolou. Letenka kúpená, hotel rezervovaný, batožina zbalená, pas vo vrecku. Na letisku prejde kontrolou, nájde správny gate, nastúpi do lietadla a spokojne sa usadí. V tej chvíli už prakticky neexistuje dôvod pochybovať, že o niekoľko hodín vystúpi presne tam, kde plánoval. A predsa sa môže stať, že vystúpi na úplne inom kontinente.
Presne to sa v roku 2017 prihodilo osemnásťročnému Holanďanovi Milanovi Schipperovi. Chcel navštíviť Austráliu a pri hľadaní leteniek do Sydney objavil ponuku, ktorá bola až podozrivo výhodná. Spiatočná cesta ho mala stáť približne 800 eur, čo pre mladého cestovateľa vyzeralo ako životný úlovok. Letel z Amsterdamu do Toronta a odtiaľ mal pokračovať do Sydney. Prvé pochybnosti prišli až v Kanade. Pozrel sa na lietadlo pripravené pri gate a niečo mu nesedelo. Bolo malé. Veľmi malé. Na let cez polovicu planéty do Austrálie až nepríjemne malé.
Pomyslel si, že to bude zrejme zaujímavý let. A zaujímavý skutočne bol, pretože do Austrálie vôbec neletel. Sydney, ktoré mal Milan uvedené na letenke, nebolo slávne austrálske mesto s budovou opery a plážou Bondi, ale oveľa menšie Sydney v kanadskej provincii Nové Škótsko. Definitívne mu to začalo dochádzať počas letu, keď sledoval trasu lietadla a stroj namiesto cesty k Austrálii pokojne zamieril na východ Kanady. Keď pristál, namiesto austrálskeho leta ho čakala kanadská zima. A keďže cestoval do Austrálie, jeho oblečenie tomu zodpovedalo – tričko, tepláky a tenká bunda. Vonku pritom ležal sneh a blížila sa snehová búrka. Jeho veľká austrálska dovolenka sa tak skončila skôr, než sa vôbec začala. Na letisku mu pomohli dostať sa späť do Toronta a odtiaľ domov do Holandska. Na celej príhode je možno najzábavnejšie, že Milan nebol prvý, komu sa niečo podobné podarilo. Sydney v Novom Škótsku už predtým privítalo cestujúcich, ktorí pôvodne plánovali oveľa exotickejšiu Austráliu. Ak teda niekedy nájdete neuveriteľne lacnú letenku do Sydney, možno ste práve neobjavili dieru v cenovom systéme leteckej spoločnosti. Možno jednoducho letíte do Kanady.
A Sydney zďaleka nie je jediná geografická pasca. Veľmi podobný príbeh ponúka San José. Dve americké kamarátky si naplánovali dovolenku v Kostarike, mali rezervované ubytovanie, tešili sa na tropické počasie a všetko vyzeralo úplne normálne. Nastúpili do lietadla a odleteli do San José. Problém bol iba v tom, že San José leží aj v Kalifornii. A práve tam pristáli. Človek si vie predstaviť ten zvláštny okamih po vystúpení z lietadla, keď čaká Strednú Ameriku a namiesto nej dostane Silicon Valley. Ich vysnívaná Kostarika zostala tisíce kilometrov ďaleko. Kamarátky však zareagovali asi najlepšie, ako sa v takej situácii dá – keď už boli v Kalifornii, rozhodli sa neplánovanú zastávku využiť a následne pokračovať do toho San José, ktoré pôvodne naozaj chceli navštíviť. Ešte lepšie je, že táto pasca funguje aj opačným smerom. Kalifornské San José používa letiskový kód SJC, zatiaľ čo hlavné medzinárodné letisko pri San José v Kostarike má kód SJO. Rozdiel jediného písmena. A presne toto jedno písmeno už poslalo cestujúcich namiesto Kalifornie do Kostariky. V takom prípade človek veľmi rýchlo pochopí, prečo existujú trojpísmenkové letiskové kódy – a zároveň prečo by ich bolo dobré pred zaplatením letenky aj čítať.
Niekedy však netreba ani dve mestá s rovnakým názvom. Stačí trochu nepozornosti pri rezervácii. Britka Richella Heekin chcela svojmu priateľovi pripraviť prekvapenie k tridsiatym narodeninám. Naplánovala veľký výlet do Las Vegas, rezervovala hotel a kúpila letenky. Celá zábava ju vyšla približne na 1 200 libier. V deň odletu prišli na letisko v Birminghame a pravdepodobne už v duchu videli kasína, Strip a neónové svetlá Las Vegas. Lenže ich lietadlo tam nebolo. Pri kontrole rezervácie sa ukázal pomerne zásadný detail. Letenka síce bola z Birminghamu do Las Vegas, ale nie z Birminghamu v Anglicku. Odlietala z Birminghamu v americkej Alabame. Britský Birmingham používa kód BHX, americký BHM. Tri písmená, ktoré si pri rezervovaní letenky väčšina ľudí ani poriadne nevšimne, rozhodli o tom, že namiesto veľkého amerického výletu zostali doma. Do Las Vegas sa nedostali a narodeninovú cestu napokon zachraňovali oveľa bližším Amsterdamom.
A potom máme geografické dvojice, pri ktorých stačí prehliadnuť pár písmen. Niš a Nice sú krásnym balkánsko-francúzskym príkladom. Jedno je mesto na juhu Srbska, druhé symbol francúzskej Riviéry. Pri rýchlom pohľade na rezervačný portál však môže byť rozdiel medzi NIS a NCE podstatne menší než rozdiel medzi tým, čo si človek zbalil do kufra a čo bude po prílete potrebovať. Predstavte si, že sa tešíte na promenádu pri Stredozemnom mori, pláže Azúrového pobrežia a večeru niekde pri prístave v Nice. Lietadlo pristane, otvoríte aplikáciu s mapou a namiesto francúzskej Riviéry sa pred vami objaví juh Srbska. More nikde, Monako nikde a Saint-Tropez už vôbec nie. Ale zato burek je výborný a rakija dokáže mnohé cestovateľské sklamania vysvetliť lepšie než pracovník zákazníckej podpory.
Pri podobných príbehoch sa človek najskôr zasmeje a povie si: „Mne by sa toto nikdy nemohlo stať.“ Veď predsa viem, kam cestujem. Poznám geografiu, kontrolujem si letenky a viem, že Sydney je v Austrálii. Lenže práve v tom je čaro podobných omylov. Väčšina týchto ľudí nebola hlúpa a mnohí neboli ani úplne neskúsení. Jednoducho urobili malú chybu v situácii, v ktorej mozog automaticky vidí to, čo očakáva. Keď hľadáte Sydney, nájdete Sydney. Keď chcete letieť z Birminghamu, vidíte na obrazovke Birmingham. Keď sa chystáte do San José, rezervačný systém vám ponúkne San José a málokto sa v tej chvíli zastaví a začne skúmať, či náhodou na opačnej strane kontinentu alebo planéty neleží ešte jedno. Možno je preto pri cestovaní dobré zachovať si trochu pokory. Môžete mať za sebou stovky letov, precestované desiatky krajín, poznať letiská lepšie než vlastnú autobusovú stanicu a pohybovať sa po termináloch s výrazom človeka, ktorého už nič nemôže prekvapiť. A potom jedného dňa prehliadnete jediné písmeno. Takéto veci sa totiž môžu stať komukoľvek na svete – človeku, ktorý letí prvýkrát v živote, aj cestovateľovi, ktorý už obletel planétu niekoľkokrát. Skúsenosť síce znižuje počet chýb, ale nikdy z nás neurobí neomylných cestovateľov. A možno je to tak dobre. Pretože tie najlepšie cestovateľské príbehy často nevznikajú vtedy, keď všetko ide presne podľa plánu. Vznikajú vtedy, keď chcete vystúpiť v Austrálii – a otvoríte dvere lietadla v zasneženej Kanade.
