Island je úžasný v tom že tu nájdeme na pár kilometroch absolútne rôzne druhy krajiny – ľadovce, sopečné polia, čierne pláže, vodopády, hory a divoké zvieratá. Fascinuje ma divokosť tejto krajiny, jej rôznorodosť a neskutočné scenérie, ktoré sa naskytajú keď ňou prechádzame.
To, čo na mňa zapôsobilo najviac, bola jednoznačne sila prírody. Sú to také tie momenty, kedy premýšľate ako otvoriť dvere na aute bez toho, aby Vám ich odtrhlo. Prípadne sa v partii hádate o to, kto sa vrhne do dobrodružstva s názvom „natankovať“ a kto si to bude so smiechom natáčať z interiéru auta. Aj po mesiacoch si živo spomínam, ako sme v jeden večer cestovali na sever ostrova. Keď zadul vietor, cítili sme ako sa auto na tej ľadovej ceste posúva ku kraju. So stisknutými polkami sme odrátavali kilometre do cieľa a pozerali na nete, či snáď môže fúkať ešte viac. O to viac nás dostalo, že počasie sa zrazu ukľudnilo a my sme stáli na kraji cesty a pozerali na oblohu, kde sa zjavila polárna žiara.
Samozrejme, vždy prídu aj veci, ktoré sa nepodaria. Ako napríklad to, že batožina nám dorazila až po 4 dňoch aj napriek tomu, že sme leteli priamym letom. Iné situácie sa zas vydaria, ale možno trošku iným spôsobom, ako ste čakali. Keď sme jeden večer prichádzali do oblasti, kde žije sob polárny, tak jasné, že sme si priali nejakého vidieť. Ani vo sne by mi nenapadlo, že o pár minút sa budeme snažiť márne dobrzdiť, aby sme jedného nezrazili. Keďže klzisko (islandské cesty) nám do kariet nezahralo, tak už nám ostalo len trafiť ho čo najmenej. Nebolo nám všetko jedno. Našťastie však všetko dobre dopadlo, sob prežil a auto tiež (takmer) bez ujmy.
Čerešňa na torte tohto úchvatného výletu nás čakala v spolupráci s miestnymi sprievodcami, ktorým sme v rámci výletu natáčali promo video. Na meteo stránkach vyskakovali upozornenia na blížiaci sa hurikán, preto nás celkom prekvapilo, keď sme sa ráno zobudili do slnečného dňa bez vetra. Ako by povedal náš poľský kamoš z požičovne aút Matheus: „Guys, this is Iceland! One day winter, one day summer“. Taký krásny deň sme nemohli premrhať a vyrazili sme do zátoky, po ktorej sa plavia kryhy odtrhnuté z ľadovca. V zime táto zátoka zamrzla a kryhy ostali uväznené na jednom mieste. Bolo to pôsobivé. Tieto majestátne kusy ľadu vznikali stovky rokov, aby sa potom z ľadovca odlomili a obmývané vodou vytvorili neskutočné tvary. Jedna kryha bola ako jaskyňa v ktorej ste sa mohli prechádzať, iná zas vyzerala ako vlna, ktorá sa už už išla prevaliť, no v tom zamrzla. Ďalšia bola zas ako takmer dokonale okrúhly tunel vysoký asi 6 metrov. Dojala ma skutočnosť, že tieto tvary vznikajú stovky rokov, no môžete ich vidieť iba v tom jednom roku. V lete zas zmiznú a ďalšiu zimu prídu zase iné. Tento kolobeh je pre mňa fascinujúci.
Za vytvorením samotného videa, stojí najmä naša túžba priniesť krásy Islandu na Slovensko s jedinečným štýlom postprocesu a tvorby videa, kde sme sa snažili vložiť aj myšlienku tzv. „storytelling“ teda nejaký príbeh, odkaz, myšlienku, ktorú si divák môže po dopozeraní odniesť.
Na Island sme brali dosť veľa techniky, drony, objektívy, statívy atď. Samotný výlet bol dosť obtiažny na fyzické sily nakoľko sme fungovali asi tak, že cez deň sme prechádzali Islandom a snažili sa natočiť čo najviac materiálu a keď sa dalo a počasie dovolilo tak sme lietali s dronom a večer a v noci sme čakali na polárnu žiaru, veľmi málo sme tým pádom spali a vysilovalo nás aj niekoľko hodinové presúvanie sa a cestovanie autom po veľmi ťažkých cestách, často zaprataných snehom, zafúkaných so závejmi a niekedy aj uzavretými, kedy sme museli jednoducho čakať kým budú opäť prejazdné. Keď sme sa vrátili domov, čakalo nás dotočiť zábery do úvodu a následne strih a editácia záberov. Toto trvalo niekoľko týždňov, kým video dostalo podobu akú má teraz.
Ich tvorbu môžeš vidieť aj na Facebooku alebo na Instagrame
Máš otázky na článok ,,Islandský príbeh“? Daj do komentu a radi odpovieme
