Máme doma jeden zvyk. Keď cestujeme do Afriky, vždy sa snažíme zaradiť do programu stretnutie s miestnou faunou. Nejde však o klasické safari. Tie máme veľmi radi, no po rokoch cestovania nás čoraz viac lákajú menej známe miesta a druhy, za ktorými sa nevydáva každý cestovateľ. Tentoraz sme si preto vybrali bonoby – jedny z najvzácnejších primátov na svete.
Pozorovať ich môžete iba na jednom jedinom mieste planéty – v Konžskej demokratickej republike. Nie je to krajina, kam by smerovali davy turistov. Desaťročia ju sužujú ozbrojené konflikty, epidémie, politická nestabilita a paradoxne aj vlastné prírodné bohatstvo. Práve odtiaľ pochádza vírus HIV, opakovane tu prepukla ebola a zároveň ide o jednu z nerastne najbohatších krajín sveta. O Kongu si ešte povieme oveľa viac, no tentoraz začnime tvorom, kvôli ktorému sme sem prišli. Bonobo vás pravdepodobne prekvapí viac, než by ste čakali.
Bonobo patrí spolu so šimpanzom učenlivým medzi najbližších žijúcich príbuzných človeka. Vo voľnej prírode sa vyskytuje výlučne v Konžskej demokratickej republike, kde obýva tropické dažďové lesy južne od rieky Kongo. Práve táto rieka pravdepodobne zohrala dôležitú úlohu pri oddelení predkov dnešných bonobov a šimpanzov. Kým šimpanzy zostali prevažne severne od rieky, populácie južne od nej sa vyvíjali izolovane a postupne z nich vznikol samostatný druh. Bonoby a šimpanzy sú si geneticky veľmi blízke, no ich sociálne správanie, spôsob riešenia konfliktov a vzťahy v skupine sa v mnohých smeroch výrazne odlišujú.
Genetická podobnosť medzi človekom a bonobom dosahuje približne 98,7 až 99 percent v závislosti od toho, akým spôsobom sa jednotlivé časti genómu porovnávajú. Neznamená to však, že bonobo je takmer človekom alebo že človek pochádza priamo z bonobov. Ľudia, bonoby a šimpanzy majú spoločného evolučného predka, ktorý žil približne pred piatimi až siedmimi miliónmi rokov. Z tohto spoločného predka sa postupne oddelila vývojová línia vedúca k človeku a neskôr aj línie vedúce k dnešným bonobom a šimpanzom.
Aj rozdiel približne jedného percenta DNA predstavuje milióny genetických zmien. Tie ovplyvňujú vývoj mozgu, stavbu tela, imunitný systém, metabolizmus, komunikáciu aj sociálne správanie. Niektoré časti ľudského genómu sú podobnejšie bonobom, iné zase šimpanzom. Odráža to zložitý evolučný vývoj týchto troch druhov.
Bonoby patria medzi najinteligentnejšie zvieratá na svete. Ich schopnosti sa neprejavujú iba pri riešení technických úloh, ale najmä v sociálnej oblasti. Dokážu rozpoznávať jednotlivých členov skupiny, pamätať si vzťahy medzi nimi, spolupracovať, učiť sa pozorovaním a prispôsobovať správanie aktuálnej situácii. Veľmi dobre rozumejú gestám, výrazom tváre a správaniu ostatných jedincov.
V kontrolovaných podmienkach sa ukázalo, že bonoby dokážu chápať jednoduché symboly a spájať ich s konkrétnymi predmetmi, činnosťami alebo požiadavkami. Najznámejším príkladom bol bonobo Kanzi, ktorý sa naučil používať grafické symboly zastupujúce slová. Dokázal rozpoznávať stovky symbolov a rozumel veľkému množstvu hovorených anglických slov a jednoduchých viet. Jeho schopnosti neboli porovnateľné s ľudským jazykom, no ukázali, že bonoby dokážu pracovať so symbolmi, reagovať na nové pokyny a chápať základné vzťahy medzi slovami a činnosťami.
Bonoby tiež dokážu používať nástroje. Vo voľnej prírode bolo pozorované používanie konárov, palíc a listov pri získavaní potravy, vody alebo pri ochrane tela. Listy môžu používať ako špongiu na zachytávanie vody, konáre na skúmanie otvorov a dutín a väčšie listy ako ochranu pred dažďom. V zajatí dokázali používať kamene, drevené predmety a ďalšie nástroje pri riešení zložitejších úloh.
Používanie nástrojov je u bonobov vo voľnej prírode menej rozšírené než u niektorých populácií šimpanzov. Neznamená to však, že by bonoby mali nižšie technické schopnosti. Rozdiel môže súvisieť s prostredím, dostupnosťou potravy, miestnymi podmienkami a spoločenským spôsobom života. Mladé bonoby sa učia pozorovaním dospelých jedincov a postupne opakujú ich správanie. Takýto prenos poznatkov medzi generáciami sa považuje za jednoduchú formu kultúrneho učenia.
Bonoby žijú v sociálnych skupinách, ktoré môžu mať niekoľko desiatok členov. Celá skupina sa však nepohybuje neustále spolu. Počas dňa sa rozdeľuje na menšie podskupiny, ktoré sa neskôr znovu spájajú. Tento systém umožňuje reagovať na množstvo potravy, dostupnosť priestoru aj meniace sa sociálne vzťahy.
Významné postavenie v spoločnosti bonobov majú dospelé samice. Tie medzi sebou vytvárajú silné sociálne väzby a koalície, ktoré im umožňujú kontrolovať správanie samcov a obmedzovať agresiu. Aj samce s vysokým postavením sú často závislé od sociálneho postavenia svojej matky. Vzťah medzi matkou a dospelým synom môže pretrvávať mnoho rokov a ovplyvňovať jeho miesto v skupine.
V porovnaní so šimpanzmi sa u bonobov vo všeobecnosti pozoruje nižšia úroveň smrteľnej agresie medzi členmi skupiny, väčšia tolerancia pri potrave a častejšie zdieľanie. Bonoby však nemožno opisovať ako úplne mierumilovné zvieratá. Aj medzi nimi vznikajú konflikty, dochádza k fyzickým útokom a súpereniu o postavenie či potravu. Rozdiel spočíva najmä v tom, že napätie často riešia sociálnym kontaktom a agresia má spravidla menej vážnych následkov.
Najznámejšou a zároveň často zjednodušovanou súčasťou správania bonobov je ich sexualita. Sexuálne správanie u nich neslúži iba na rozmnožovanie. Má tiež dôležitú sociálnu funkciu a používa sa pri nadväzovaní vzťahov, zmierňovaní napätia, ukončovaní konfliktov a upevňovaní väzieb medzi jednotlivými členmi skupiny.
Sexuálny kontakt sa môže objaviť pred kŕmením, počas sporov o potravu, po konflikte alebo pri stretnutí jedincov, ktorí spolu určitý čas neboli. Môže tak znižovať napätie a obmedziť riziko fyzického útoku. Sexuálne správanie sa vyskytuje medzi samcom a samicou, medzi dvoma samicami aj medzi dvoma samcami. Veľká časť týchto kontaktov nemá reprodukčný účel.
Obzvlášť dôležité sú sexuálne kontakty medzi samicami. Tie pomáhajú vytvárať a upevňovať spojenectvá, ktoré následne ovplyvňujú sociálnu štruktúru celej skupiny. Silné väzby medzi samicami sú jedným z dôvodov, prečo majú v spoločnosti bonobov také významné postavenie.
Sexualitu bonobov však nemožno automaticky porovnávať s ľudskou sexualitou. U bonobov ide predovšetkým o biologické a sociálne správanie, ktoré má viacero funkcií. Okrem rozmnožovania pomáha regulovať napätie, vytvárať vzťahy a udržiavať stabilitu skupiny.
Napriek častým sexuálnym kontaktom sa bonoby rozmnožujú veľmi pomaly. Samica zvyčajne rodí jedno mláďa približne raz za štyri až šesť rokov. Gravidita trvá približne osem mesiacov a mláďa zostáva dlhé roky závislé od matky. Pomalé rozmnožovanie je jedným z hlavných dôvodov, prečo sa populácia po veľkých stratách obnovuje veľmi ťažko.
Bonoby sa prirodzene vyskytujú iba na území Konžskej demokratickej republiky. Ich areál je ohraničený najmä riekou Kongo na severe a riekami Kasai a Sankuru na juhu a juhovýchode. Žijú v nížinných tropických lesoch, močaristých oblastiach a v mozaike pralesa a otvorenejších biotopov.
Ich prostredie patrí do Konžskej panvy, ktorá predstavuje druhú najväčšiu súvislú oblasť tropického dažďového lesa na svete po Amazónii. Bonoby sa však nenachádzajú v celej panve. Ich výskyt je obmedzený na konkrétnu časť krajiny južne od rieky Kongo. Práve preto sú mimoriadne citlivé na zmeny prostredia v tejto oblasti.
Presný počet bonobov vo voľnej prírode nie je známy. Odhady sa často pohybujú približne medzi 10 000 a 20 000 jedincami, no spoľahlivé sčítanie je veľmi náročné. Bonoby žijú v hustých a ťažko prístupných lesoch, kde je slabá dopravná infraštruktúra a v niektorých oblastiach aj dlhodobá bezpečnostná nestabilita. Ich populácia je navyše rozdelená na viaceré menšie skupiny.
Bonobo je klasifikovaný ako ohrozený druh. Jednou z najväčších hrozieb je lov na mäso, označované ako bushmeat. Lovci zabíjajú dospelé jedince a mláďatá niekedy predávajú na nelegálnom trhu so živými zvieratami. Keďže mláďa je silne viazané na matku, jeho odchytenie často znamená zabitie celej rodinnej skupiny alebo viacerých dospelých jedincov.
Ďalším vážnym problémom je odlesňovanie. Lesy sa menia na poľnohospodársku pôdu, vznikajú nové dediny, cesty, banské oblasti a miesta ťažby dreva. Samotná výstavba ciest môže mať väčší vplyv než vyrúbanie konkrétnej časti lesa. Nové cesty totiž sprístupňujú dovtedy izolované oblasti lovcom, obchodníkom a osadníkom.
Ohrozenie predstavuje aj ťažba nerastných surovín. Konžská demokratická republika má veľké zásoby kobaltu, medi, zlata, koltánu, diamantov a ďalších surovín. Ťažba môže viesť k ničeniu biotopov, znečisťovaniu, prisťahovaniu nových obyvateľov a zvýšeniu dopytu po mäse z voľne žijúcich zvierat. Aj keď sa najväčšie banské oblasti nenachádzajú vždy priamo v centre výskytu bonobov, rozširovanie infraštruktúry môže postupne zasiahnuť aj ich územie.
Bonoby sú ohrozené aj chorobami. Vzhľadom na veľkú genetickú podobnosť s človekom sú náchylné na viaceré ľudské infekcie. Nebezpečné môžu byť najmä respiračné ochorenia, vírusové infekcie a choroby prenášané pri blízkom kontakte s ľuďmi. Preto musia výskumníci a návštevníci dodržiavať prísne hygienické pravidlá a udržiavať bezpečný odstup.
Ich význam spočíva v tom, že ukazujú jednu z možných evolučných ciest spoločenského správania veľkých primátov. Bonoby a šimpanzy majú veľmi podobnú genetickú výbavu, no vytvorili rozdielne spôsoby organizácie skupiny. Šimpanzy sa viac spoliehajú na mužské koalície, teritoriálne správanie a fyzickú agresiu, zatiaľ čo u bonobov majú väčší význam koalície samíc, tolerancia a sociálny kontakt. Bonobo preto nie je zaujímavý iba svojou genetickou blízkosťou k človeku alebo neobvyklou sexualitou. Ide o vysoko inteligentného primáta so zložitým spoločenským životom, schopnosťou používať nástroje, učiť sa od ostatných a prispôsobovať svoje správanie sociálnej situácii. Zároveň patrí medzi najohrozenejšie veľké ľudoopy sveta a jeho budúcnosť závisí od ochrany dažďových pralesov Konžskej demokratickej republiky.
Ak by ste s nami chceli vycestovať nielen do Konga, ale aj do iných kútov sveta a zažiť netradičné zážitky, pozrite si našu ponuku viď www.navratil.travel
