Hranice máme nielen pozemné, ale aj námorné. Dalo by sa povedať, že tieto hranice sú v globále medzi jednotlivými krajinami pretriasané viac ako pozemné. Stačí si pripomenúť spory medzi Čínou a Taiwanom alebo Japonskom. V dnešnej časti sa pozrieme na bizarné hranice sveta s dôrazom na moria a oceány.
Výlučná ekonomická zóna (EEZ) je oblasť, ktorá sa nachádza za pobrežným morom. Umožňuje pobrežnému štátu prieskum, využívanie a hospodárenie s prírodnými zdrojmi, ako aj výrobu energie pomocou vody a vetra.
Vo všeobecnosti sa výlučná ekonomická zóna prináležiaca štátu rozprestiera do vzdialenosti 200 námorných míľ (370 km) od základnej línie pobrežia štátu. Výnimky nastávajú, ak by sa EEZ minimálne dvoch štátov prekrývali; to znamená, že základné línie pobrežia daných štátov sú vo vzdialenosti menšej ako 400 námorných míľ (740 km). V takomto prípade je na dotknutých štátoch, aby sa dohodli na vytýčení hranice (napr. v Baltskom mori). De facto ľubovoľný bod v prekrývajúcej sa zóne pripadne štátu, ktorého pobrežie je najbližšie. (zdroj: www.wikipedia.sk)
Ak by sme zisťovali, ktorá krajina má najviac EEZ, odhalili by sme, že na prvom mieste je USA, na druhom Francúzsko a na treťom mieste je Austrália. Napríklad Rusko je až na štvrtom mieste. Práve Francúzsko je veľmi zaujímavé, lebo vďaka EEZ má územie rovnako veľké ako Kanada, obsahuje teda 8 % celkového EEZ.
Ochotské more – Arašidová diera
V strednej časti Ochotského mora vo vzdialenosti 200 námorných míľ od základných hraníc Ruska sa nachádza tzv. Arašidová diera, ktorá nie je súčasťou výlučnej ekonomickej zóny, je otvoreným morom mimo jurisdikciu Ruska. Celá „diera“ je obklopená ruskou ekonomickou zónou a podľa práva má každá krajina na svete právo loviť tu ryby a vykonávať ďalšie činnosti.
V 90. rokoch bola táto anomália objavená inými národmi, preto sa sem premiestnilo 39 lodí z Poľska, 9 z Južnej Kórey, ale aj lode z Číny, Bulharska, Panamy a Ukrajiny. Začal sa nekontrolovateľný rybolov, ktorý, pochopiteľne, rozčuľoval Rusko. Samozrejme, že lode museli prejsť cez ruskú EEZ, ale to neznamená, že to bolo územie Ruska. Znamená to, že Rusko má v rámci svojej EEZ právo rybolovu a iných činností, ktoré nemôže vykonávať iná krajina bez jeho súhlasu. Stovky lodí teda legálne preplávali cez ruskú EEZ a v rámci „Arašidovej diery“ pekne lovili. Táto anomália bola nakoniec vyriešená na pôde OSN – a patrí už Rusku.
Našťastie sa táto kauza vyriešila veľmi rýchlo a bez zbytočného vyhrážania sa vojnou.
Východná a juhovýchodná Ázia
Ako sme už spomínali, každá krajina s prístupom k moru má právo na morské územie 200 námorných míľ od pobrežia. Keď sa tieto hranice pretínajú s inými krajinami, majú sa dohodnúť. Keby sme nakreslili hranice EEZ v Juhočínskom alebo vo Východočínskom mori, uvidíme, že hranice každej krajiny sa vo veľkej miere prekrývajú s inými.
Východočínske more – tu sa stretávajú národné záujmy medzi Čínou, Taiwanom a Japonskom. Netreba pripomínať, že Čína si robí nárok na taiwanskú EEZ, pretože považuje Taiwan len za odtrhnutý ostrov a neuznáva ho ako samostatné územie. Lenže medzi troma spomínanými krajinami vyvrcholil spor o neobývaný ostrov Senkaku. Ten síce patrí pod japonskú jurisdikciu, ale Čína a Taiwan si na ostrov robia nároky. Prečo? Lebo keby získali tento ostrov, rozšíria sa hranice EEZ pre tú krajinu, ktorá ho bude vlastniť. Preto tam vysielajú rôzne vojenské lode a demonštrujú svoju silu.
Juhočínske more – Ak raz niekde vypukne vojna o vlastníctvo územia EEZ, bude to práve tu. Hranice sa tu pretínajú medzi Indonéziou, Malajziou, Brunejom, Vietnamom, Filipínami, Taiwanom a, pochopiteľne, Čínou. Najviac sa hádajú o ostrovy, ktoré voláme Spratly Islands. Tie spravuje Vietnam, ale chce ich aj Taiwan, aj Filipíny, aj Čína.
Určite ste v správach zachytili, že Čína stavia takzvané umelé ostrovy, na ktorých bude vojenská základňa. Peking využil dieru v legislatíve, kde sa OSN a iné organizácie by potom mali prisúdiť 200 námorných míľ Číne. A čo tým Čína získa? No predsa oblasť bohatú nielen na ropu, ale aj na ryby – a v rybolove pramenia nemalé finančné zisky. Ďalší dôvod je ten, že cez Juhočínske more sa prepravuje až 1/3 všetkého tovaru, 40 % čínskeho importu a 80 % všetkých dôležitých energetických surovín. Ak by Čína stratila kontrolu nad touto dôležitou strategickou lokalitou, bola by ľahko vydierateľná. A to Peking nechce. Nikomu sa však nepáči, že krajina draka si vytvára svoje pravidlá a nechce sa dohodnúť.
Pozemné hranice sú komplikované, ale morské ešte komplikovanejšie – a čím viac nerastných surovín sa nájde na dne morí a oceánov, tým viac bude konfliktov.
Ak by niekoho zaujímala téma a chcel by sa dozvedieť viac, pozrite si skvelú prednášku Michaela Romancova, ktorý pôsobí ako politický geograf UK FSV Praha a Metropolitiní univerzita Praha
Máte otázky na článok „Bizarné hranice sveta“? Dajte do kometu.
