V druhej časti o bizarných hraniciach sveta sa pozrieme do Ázie, kde čiary svetových veľmocí narobili šarapatu. Predtým však spravíme malý exkurz aj na územie dnešného Slovenska v rámci článku „Bizarné hranice sveta (2.časť)
Slovensko – Uhorsko
Štátne hranice medzi jednotlivými kráľovstvami v období stredoveku boli viac-menej dané a v čase mieru sa rešpektovali. Je však pochopiteľné, že hranice neexistovali len medzi kráľovstvami, ale aj medzi chotármi či jednotlivými pozemkami. Bežní ľudia v stredoveku nevedeli čítať a písať. Bolo to viac-menej zbytočné a právne úkony spravovali jednotlivé kresťanské kláštory, ktorých bolo na území Uhorska požehnane. Avšak mnísi nestíhali spisovať všetko a niekedy sa ľudia museli sami vynájsť. Napríklad pri hraniciach medzi chotármi. Tie boli väčšinou na sútoku riek, potokov, pri výraznej skale či spadnutom strome alebo… Prosto pri niečom, čo je viditeľné a ľahko zapamätateľné. Preto sa stávalo, že keď sa dva chotáre chceli dohodnúť na hraniciach, zobrali dvoch-troch najstarších a najmladších členov dediny. Starcov ako dôkaz vážnosti a pravdy a mladíkov, ktorí si mali určené pravidlá zapamätať čo najdlhšie. Tých mladých napríklad vyfackali tak, aby si to zapamätali. Že sa vám zdá tento spôsob krutý? Len si spomeňte na výprask od rodiča, keď ste boli malí. Že si pamätáte všetky detaily a aj za čo to bolo? A presne takto reagovali aj v stredoveku v odľahlých regiónoch, kde nemali ako spísať dané hranice a chceli, aby sa informácie čo najdlhšie uchovali.
Afganistan – Wakhan
Ak sa pozriete na mapu Strednej Ázie, uvidíte malý cípik, ktorý sa tiahne 350 kilometrov medzi Pakistanom a Tadžikistanom. V najužšom bode má sotva 13 kilometrov a celý patrí Afganistanu. Takáto anomália by nikdy nevznikla, keby v 19. storočí neexistovalo súperenie medzi Anglickom a cárskym Ruskom o vplyv v regióne. Rusi sa chceli dostať k Indickému oceánu a Britská ríša v tom chcela cárskemu Rusku zabrániť. Nakoniec sa dve mocnosti dohodli, že vznikne tento cíp medzi dvoma veľkými svetmi. Rusko ani Anglicko nechceli mať spoločnú hranicu, a tak nehostinný región dostal Afganistan, ktorý mal zostať nezávislý.
Daný región sa stal ešte izolovanejší, ako bol, a to natoľko, že dnes je to nielen najbezpečnejšia časť Afganistanu, ale ani Taliban sa sem poriadne nedostal. Voľakedy tadiaľto prechádzala známa hodvábna cesta. Na ťavách sa viezol tovar popri rieke hlavne do Číny. Dnes je hranica wakhanského koridoru s krajinou draka hermeticky uzavretá z obavy pred teroristami. Stále tu však žijú kočovné etniká. Tie putujú po úzkom koridore so svojimi stádami tiav, jakov a koní. V zime teplota padne na mínus 40 a musíte sa o seba postarať. Žiadna nemocnica, infraštruktúra či známka štátnej moci. Akoby ste žili pred 200 rokmi. Ak hľadáte najizolovanejšie miesto v Ázii, práve ste sa o ňom dozvedeli.
India
Pozrime sa trošku bližšie na indické hranice. Na severovýchode ležia provincie ako Arunachal Pradesh či Assam a tie sú s domovskou krajinou spojené malým koridorom Siliguri, ktorý je len 27 kilometrov dlhý.
Aj táto anomália je dôsledok koloniálneho panstva Británie. Pri delení v roku 1947 sa bývalá kolónia rozdelila na hinduistický a moslimský svet. India ako hinduistický štát a moslimský Pakistan (v tomto období bol Pakistan a Bangladéš jednotná krajina. V roku 1971 sa Pakistan rozdelil na Pakistan a Bangladéš).
A tak vznikol koridor, ktorý spájal dve časti hinduistickej Indie. Tento koridor je široký iba 27 kilometrov. Len si predstavte, že v severovýchodnej časti žije približne 50 miliónov ľudí, ktorí sú spojení s materskou Indiou takým úzkym kanálom.
Aby toho India nemala málo, hranice s Čínou sú neustálym predmetom vojenských sporov. V roku 1962 sa odohrala vojna, ktorá trvala jeden mesiac a jeden deň. Dôvod? Severovýchodná časť Indie – Arunachal Pradesh je podľa Číny ich.
India má neustále vojenské spory so svojimi najväčšími susedmi. Na jednej strane Čína a na druhej Pakistan o oblasť Kašmíru. Ich nenávisť sčasti vidieť na hraniciach pri meste Amritsar. Ak sa raz sem dostanete, choďte k miestu Wagah, kde sa každý boží deň odohráva bizarné predstavenie medzi Indiou a Pakistanom. Len si prestavte, že z každej strany je tribúna, na ktorú sa zmestí vyše 7-tisíc divákov povzbudzujúcich svoju stranu. Hodinu pred oficiálnym predstavením sa ľudia usadia a začínajú vykrikovať dopredu naučené frázy a slogany a snažia sa tých druhých prehlušiť. Akoby ste boli na hokejovom alebo futbalovom zápase, len s tým rozdielom, že toto je nenávisť dvoch krajín, ktoré majú atómové zbrane. Súťažia v rôznych bizarných úkonoch, ako kto bude dlhšie hovoriť AAAAA, alebo kto rýchlejšie zvesí vlajku. Strana, ktorá zvíťazí, je oslavovaná búrlivým potleskom. India kričí „Hindustan“ a Pakistan „Nech žije Pakistan“.
Neveríte? Pozrite sa na video.
Nabudúce sa v článku „Bizarné hranice sveta“ pozrieme do Afriky, kde vznikla nejedna anomália.
