Každý rozpráva o ruskej zime, ale nikto ju poriadne nezažil. Aké to je, keď vonku klesne teplota na mínus 40°C? Čo to s vami spraví? Viete si predstaviť, že zamrznutá kapusta, ktorá spadne, sa pred vašimi očami rozbije na márne kúsky? Bajkalské jazero – najväčšie klzisko na svete je nový článok, ktorý vás zoberie na ďalekú Sibír.
Za posledné roky som si obľúbil návštevy miest, kde poriadne mrzne. Či to bol Ojmiakon, najchladnejšie obývané miesto na svete, alebo Čukotka. Ten pocit, keď je mráz taký silný, že počujete, ako vám mrzne dych, je priam nezabudnuteľný. Tento rok som sa vybral sprevádzať skupinu nielen Transsibírskou magistrálou, ale aj im ukázať najväčšie sladkovodné jazero menom Bajkal.
Celková rozloha Bajkalu je okolo 31 500 kilometrov štvorcových a obsahuje 20 % všetkej sladkej vody na svete okrem Antarktídy. Je považované aj za najstaršie jazero, ktoré vzniklo pred vyše 25 miliónmi rokov a nájdete tu vyše 3 500 rôznych druhov rastlín a živočíchov. Vyše 2 600 ich je čisto endemických, teda ich nájdete len tu, nikde inde na svete.
Mnoho cestovateľov tam bolo v lete. Obdivovali krásnu prírodu, čistú vodu alebo faunu a flóru. Ale ísť tam v zime? Zažiť ten pocit, keď máš najväčšie sladkovodné jazero pod nohami? Prejsť sa cezeň? Zažiť ho bez turistov? To bol cieľ, ktorý nás tam poháňal. Nasadli sme na vlak na Transsibírskej magistrále a vybrali sme sa na púť z Moskvy cez Jekaterinburg a Novosibirsk do Irkutsku. Teplota za oknami vlaku klesala priam s každým kilometrom. Najprv príjemných mínus 5 °C v Moskve, až nakoniec sa teplota zastavila na hodnote mínus 30 °C v Irkutsku. Ak si chceš niečo odfotiť pri takom mraze, do troch minút ti prst zamrzne tak, že ním ani povel z nervovej sústavy nepohne. Sneh škrípe pod nohami, z úst ide para, akoby si fajčil vodnú fajku a všetko, čo si zabudol zakryť, ti mrzne.
Aj keď zo školy viem, že v dávnych dobách prechádzala známa Transsibírska magistrála práve tadiaľto a vďaka hrúbke bol ľad taký pevný, že dokázal udržať vlaky, teraz mám obavy. Ten pocit by som prirovnal k zážitku z Mŕtveho mora. Neveríš, že ťa to unesie. Prvé kroky sú vyslovene nesmelé. Našľapujem veľmi neisto a pomaly, akoby som kráčal po tenkom skle. Možno sa bojím a červík pochybnosti mi vŕta v hlave: „Čo ak to tu nie je také pevné?” Ale ani nie o 20 minút sú pochybnosti preč. Keď sleduješ, ako po hladine prechádzajú autá, ľudia sa korčuľujú a vidíš tú hrúbku ľadu… Chodíme celé hodiny po „otvorenom” jazere. Všade je ľad, kryhy a sneh. Zamiloval som sa do toho pocitu, keď som sa prechádzal po miestach, kde ešte nebol odtlačok turistickej topánky.
A možno bolo lepšie, keď sme si obuli korčule a len tak sme išli za nosom. Žiaden mantinel, ktorý by ti povedal, že tadiaľto neprejdeš. 31 500 kilometrov štvorcových len pre teba a tvoje korčule. Bohovský pocit, ktorý sa miešal s radostným smiechom. Cítili sme neuveriteľnú slobodu z okamihu. Šantili sme na korčuliach ako malé deti.
Potom sme dostali nápad vyšplechnúť do vzduchu vriacu vodu. Viete, čo sa stalo? Padal sneh. Tešili sme sa z tohto úkazu niekoľko minút a vyšplechovali vodu. Mráz je taký silný, že aj vodka zamrzne. A čo s vodkou, ktorá zamrzne? No nič, namiesto pitia ju budeš lízať ako zmrzlinu! Alebo keď sa hráš s bublifukom, aj tie bubliny ti zamrznú. Asi najvtipnejšie je, keď vidíš, ako rybári lovia ryby a tie zamrznú do 30 sekúnd, keď sa dostanú z vody na silný arktický vzduch. Nemáš vodu v termoske? Chyba. Bude z nej ľad. Už nás ani neprekvapilo, že minibar v hotelíku nefungoval. Stačilo otvoriť okno a hneď si mal nápoj zamrznutý. Alebo sauna. Načo skákať do studenej vody, ktorá by aj tak do pár sekúnd zamrzla. Stačí otvoriť dvierka sauny a hneď ťa osvieži príjemných mínus 40°C.
Chcel by si aj ty takéto zážitky? Zahoď predsudky a choď to skúsiť na vlastnej koži. Poriadna zima je niekedy vzrušujúcejšia ako poriadne teplo. A vieš, čo je na tom najlepšie? To ticho a miliarda hviezd nad tebou.
Máte otázky na článok „Bajkalské jazero – najväčšie klzisko na svete“? Dajte do komentu.
