Keď sa povie veľká cestovateľská expedícia, väčšina ľudí si predstaví objavenie nového miesta, prvovýstup na horu alebo dosiahnutie pólu. Dejiny objavovania sú však plné výprav, ktoré síce splnili svoj cieľ, no ich význam sa časom vytratil. Na druhej strane existujú expedície, ktoré zmenili spôsob, akým premýšľame o svete, vede, prírode alebo o človeku samotnom.
Pri výbere piatich najvýznamnejších expedícií 20. storočia sme sa preto nerozhodovali podľa toho, kto bol prvý alebo kto prešiel najväčšiu vzdialenosť. Vybrali sme výpravy, ktorých odkaz pretrváva dodnes. Niektoré skončili úspechom, iné zlyhaním. Práve tie druhé však často zanechali ešte väčšiu stopu.
1. Ernest Shackleton a Endurance (1914 – 1917)
Expedícia v číslach
Obdobie: 1914 – 1917
Hlavný cieľ: prvý prechod Antarktídou
Loď: Endurance
Počet členov: 28
Výsledok: expedícia nesplnila svoj cieľ, no všetkých 28 mužov sa zachránilo
Najväčší výkon: približne 1 300 km plavby otvoreným oceánom v sedemmetrovom člne James Caird
Prečo práve Shackleton?
Mnohí by možno očakávali, že na prvé miesto zaradíme Roalda Amundsena, prvého človeka, ktorý v roku 1911 dosiahol Južný pól. Z pohľadu geografie je to úplne logická voľba. My sme však vybrali Ernesta Shackletona.
Nie preto, že by objavil viac. Ale preto, že zmenil pohľad na to, čo vlastne znamená úspešná expedícia. V roku 1914 vyplávala loď Endurance s cieľom uskutočniť prvý prechod Antarktídou. Loď však vo Weddellovom mori uviazla v ľade. Posádka celé mesiace sledovala, ako tlak ľadových krýh postupne ničí ich jediný domov. Nakoniec sa Endurance potopila.
Nasledovalo viac ako osemnásť mesiacov boja o prežitie. Muži žili na plávajúcich kryhách, neskôr sa v troch malých člnoch dostali na neobývaný Sloní ostrov. Odtiaľ Shackleton spolu s piatimi mužmi absolvoval približne 1 300 kilometrov dlhú plavbu cez jedno z najbúrlivejších morí sveta na ostrov Južná Georgia. Po pristátí ešte prešli dovtedy nepreskúmané horské vnútrozemie ostrova, aby privolali pomoc.
Výsledok je dodnes neuveriteľný. Domov sa vrátilo všetkých 28 členov expedície.
Nebolo to pritom prvýkrát, čo Shackleton uprednostnil život svojich mužov pred vlastnou slávou. Už počas expedície Nimrod (1907 – 1909) sa dostal len približne 180 kilometrov od Južného pólu. Vedel však, že pokračovanie by znamenalo obrovské riziko pre celý tím. Rozhodol sa otočiť, hoci tým prišiel o možnosť stať sa prvým človekom na Južnom póle. O dva roky neskôr tento úspech získal Amundsen.
Shackleton raz povedal vetu, ktorá dokonale vystihuje jeho prístup:
„Lepší živý somár ako mŕtvy lev.“
Prečo táto expedícia zmenila svet?
Shackleton nesplnil svoj cieľ. Neprešiel Antarktídu ani nedobyl Južný pól. Napriek tomu patrí medzi najuznávanejších objaviteľov histórie.
Jeho rozhodovanie v extrémnych podmienkach sa dnes vyučuje na univerzitách, vojenských akadémiách aj manažérskych školeniach ako jeden z najlepších príkladov krízového líderstva. Ukázal, že niekedy nie je najväčším úspechom dosiahnuť cieľ, ale priviesť všetkých ľudí živých domov.
2. Thor Heyerdahl a Kon-Tiki (1947)
Expedícia v číslach
Rok: 1947
Trvanie plavby: 101 dní
Vzdialenosť: približne 8 000 km
Posádka: 6 mužov
Plavidlo: plť z balzového dreva
Trasa: Peru – Polynézia
Prečo práve Kon-Tiki?
Nórsky bádateľ Thor Heyerdahl tvrdil, že obyvatelia Južnej Ameriky mohli v minulosti doplávať až do Polynézie na jednoduchých pltiach.
Väčšina vedcov jeho teóriu odmietla. Heyerdahl sa však rozhodol svoju hypotézu overiť. Postavil plť podľa technológií, ktoré boli dostupné dávnym civilizáciám, a spolu s piatimi spoločníkmi sa vydal cez Tichý oceán. Po 101 dňoch doplávali do Polynézie.
Prečo táto expedícia zmenila svet?
Dnes vieme, že hlavné osídlenie Polynézie prišlo z Ázie a Heyerdahlova hypotéza nebola správna. Jeho expedícia však dokázala niečo možno ešte dôležitejšie.
Ukázala, že vedecké hypotézy možno overovať experimentom. Položila základy experimentálnej archeológie a inšpirovala generácie bádateľov, aby sa nebáli overovať zdanlivo nemožné myšlienky v praxi.
3. Jacques-Yves Cousteau a Calypso (od roku 1950)
Expedícia v číslach
Začiatok expedícií: 1950
Výskumná loď: Calypso
Spoluvynález: Aqua-Lung (moderný autonómny dýchací prístroj)
Desiatky výskumných expedícií
Stovky dokumentárnych filmov
Milióny divákov po celom svete
Prečo práve Cousteau?
Do polovice 20. storočia bol podmorský svet pre väčšinu ľudí neznámy.
Jacques-Yves Cousteau to zmenil. Vďaka modernému potápačskému vybaveniu a výskumnej lodi Calypso začal systematicky skúmať oceány a zároveň ich prostredníctvom dokumentárnych filmov približoval verejnosti.
Prvýkrát mohli ľudia vidieť koralové útesy, veľryby, žraloky či vraky lodí priamo z ich prirodzeného prostredia.
Prečo táto expedícia zmenila svet?
Cousteau zmenil spôsob, akým ľudstvo vníma oceány. Dovtedy boli najmä dopravnou cestou alebo zdrojom potravy. On ukázal, že ide o jedinečný ekosystém, ktorý si zaslúži ochranu. Práve jeho filmy výrazne prispeli k vzniku moderného environmentálneho hnutia zameraného na ochranu morí a oceánov.
4. Edmund Hillary a Tenzing Norgay – Mount Everest (1953)
Expedícia v číslach
Dátum výstupu: 29. máj 1953
Vrchol: Mount Everest
Výška: 8 848 m (vtedajšie meranie)
Prví potvrdení ľudia na vrchole
Expedícia: British Everest Expedition
Prečo práve Everest?
Najvyššia hora sveta bola celé desaťročia symbolom nemožného. Niekoľko expedícií sa pokúsilo dostať na vrchol. Mnohé skončili tragicky. Dodnes nevieme, či George Mallory a Andrew Irvine vrchol dosiahli už v roku 1924.
Isté je len jedno. Dňa 29. mája 1953 sa Edmund Hillary a Tenzing Norgay stali prvými potvrdenými ľuďmi na streche sveta. Ich úspech obletel celý svet.
Prečo táto expedícia zmenila svet?
Výstup ukázal, že človek dokáže bezpečne fungovať aj vo výške takmer 9 000 metrov.
Začala sa nová éra himalájskeho horolezectva aj výskumu ľudského organizmu vo vysokých nadmorských výškach. Rovnako dôležité však bolo, že svet si prvýkrát naplno uvedomil význam šerpov. Tenzing Norgay nebol iba nosičom. Bol rovnocenným partnerom jednej z najväčších expedícií minulého storočia.
5. Apollo 11 – prvá expedícia na Mesiac (1969)
Expedícia v číslach
Štart: 16. júl 1969
Pristátie na Mesiaci: 20. júl 1969
Posádka: Neil Armstrong, Buzz Aldrin, Michael Collins
Trvanie misie: 8 dní
Prví ľudia na Mesiaci
Prečo práve Apollo 11?
Nie je to klasická cestovateľská expedícia. Ak však hovoríme o objavovaní neznámeho, len máloktorá výprava zmenila dejiny viac.
Dňa 20. júla 1969 pristál lunárny modul Eagle na povrchu Mesiaca. Neil Armstrong a Buzz Aldrin sa stali prvými ľuďmi, ktorí kráčali po inom vesmírnom telese. Michael Collins medzitým obiehal Mesiac. Po prvýkrát v dejinách opustil človek svoju planétu a vstúpil do úplne nového sveta.
Prečo táto expedícia zmenila svet?
Apollo 11 nebolo len technologickým triumfom. Prvýkrát sme sa mohli pozrieť na Zem zvonku. Fotografie našej planéty ukázali modrú guľu bez hraníc štátov, národov či konfliktov. Práve tento pohľad výrazne ovplyvnil vznik moderného environmentálneho hnutia a pripomenul, že všetci žijeme na jednej planéte.
Zároveň išlo o obrovský impulz pre vedu. Technológie vyvinuté pre vesmírny program sa neskôr uplatnili v medicíne, výpočtovej technike, navigácii aj telekomunikáciách.
Čo majú tieto expedície spoločné?
Na prvý pohľad takmer nič. Jedna smerovala do Antarktídy, druhá cez Tichý oceán, tretia pod hladinu mora, štvrtá na najvyššiu horu sveta a piata až na Mesiac. Spája ich však niečo oveľa dôležitejšie.
Každá z nich posunula hranice ľudského poznania. Shackleton ukázal, že najväčším víťazstvom expedície môže byť záchrana vlastného tímu. Heyerdahl dokázal, že odvážne vedecké hypotézy si zaslúžia experiment. Cousteau otvoril ľuďom svet pod hladinou oceánov. Hillary a Tenzing posunuli hranice ľudských možností vo vysokých horách. Apollo 11 zmenilo náš pohľad na Zem aj naše miesto vo vesmíre.
Veľké expedície totiž nie sú len tie, ktoré objavia nové miesto na mape. Skutočne veľké expedície sú tie, po ktorých sa zmení spôsob, akým premýšľame o svete.
