Máme pred sebou posledný úsek cesty z Budapešti do Bratislavy. Doteraz nám vlaky – možno šťastím alebo náhodou – išli načas. Pod obrovskou železničnou kupolou je pripravený vlak Českých dráh na trase Budapešť – Praha a tajne dúfam, že ani teraz meškať nebude.
Ako to dopadne? Hneď si povieme, ale najprv si dajme opäť historické okienko. Z predchádzajúcich častí už viete, že toto nie je len klasická cesta vlakom. Je to jeden príbeh, ktorý je zaujímavejší, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Železničná trasa z Budapešti do Bratislavy vedie cez severné Maďarsko, Szob, Štúrovo a Nové Zámky. Z historického hľadiska spája dve mestá, ktoré mali významné postavenie v dejinách Uhorska. Bratislava, vtedy známa ako Prešporok, bola v rokoch 1536 až 1783 hlavným mestom Uhorského kráľovstva a v rokoch 1563 až 1830 sa tu konali korunovácie uhorských panovníkov. Budapešť, respektíve Budín a Pešť, sa neskôr stala hlavným politickým a hospodárskym centrom krajiny.
Z geografického hľadiska je zaujímavá najmä časť trate pri Dunaji. Za Budapešťou vlak pokračuje smerom na Vác a Szob. V tejto oblasti vedie popri Dunaji a prechádza územím Dunajského ohybu, kde rieka mení svoj dovtedajší východný smer na južný.
Pri Szobe sa trať dostáva k slovensko-maďarskej hranici a následne pokračuje do Štúrova. Na opačnom brehu Dunaja leží maďarský Ostrihom, jedno z najstarších a historicky najvýznamnejších miest Uhorska. Bol významným kráľovským sídlom a dodnes je sídlom ostrihomského arcibiskupa. Dominantou mesta je Ostrihomská bazilika, ktorú dobre vidieť aj zo slovenskej strany Dunaja.
Po prekročení hranice vlak pokračuje cez južné Slovensko smerom na Nové Zámky. Charakter krajiny sa tu mení. Trať vedie prevažne rovinatou Podunajskou nížinou, ktorá patrí medzi najteplejšie a najúrodnejšie oblasti Slovenska a je intenzívne využívaná na poľnohospodárstvo.
Železničné spojenie medzi územím dnešného Maďarska a Slovenska sa rozvíjalo od polovice 19. storočia ako súčasť železničnej siete habsburskej monarchie. Keď sa jednotlivé úseky budovali, dnešná slovensko-maďarská štátna hranica ešte neexistovala. Vznikla až po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku Československa po prvej svetovej vojne.
Dnes teda vlak z Budapešti do Bratislavy spája hlavné mestá dvoch samostatných štátov. Keď sa však tunajšia železničná sieť v 19. storočí budovala, obe mestá boli súčasťou jedného štátneho celku.
Meškanie?
Stačilo prejsť cez hranicu a za 30 minút jazdy nabral vlak 20-minútové meškanie. Teplo? Oprava trate? Stalo sa niečo? Nikto nám nič nepovedal. Musím povedať, že veľa vecí je len a len o ľuďoch. Pri ceste do Belehradu nám meškal vlak do Budapešti a sprievodca nás promptne informoval, že prípoj nestihneme, a ponúkol nám prebookovanie lístkov. Nemusel urobiť nič navyše a mohol povedať, že jeho úlohou je iba kontrolovať lístky. Namiesto toho stačil úsmev, informácia a pomocná ruka.
Niekedy to teda nie je o systéme, peniazoch či vláde. Je to aj o ľuďoch a o tom, ako svoju prácu robia. Volá sa to služba zákazníkovi. Do Bratislavy sme nakoniec prišli s približne 30-minútovým meškaním a bez poriadnej informácie, čo sa vlastne stalo. Ale nie som tu na to, aby som frflal a sťažoval sa. Chcel som si pripomenúť, ako sa kedysi cestovalo. Ako som spomínal na začiatku, nejdem nikoho presviedčať, že vlak je rýchlejší ako lietadlo. Nie je. Je však zážitkovejší a je jedno, či v pozitívnom, alebo negatívnom zmysle.
Je to cesta, pri ktorej si človek uvedomí vzdialenosť, sleduje krajinu a keď má chuť, môže sa aj porozprávať so spolucestujúcimi. Pre mňa je to určite zaujímavejšie, ako celú vzdialenosť jednoducho preletieť – samozrejme, ak sa neponáhľam.
A aké sú moje praktické rady?
Praktické rady na cestu vlakom z Belehradu do Bratislavy
Ak sa rozhodnete absolvovať cestu z Belehradu do Bratislavy vlakom cez Suboticu, Szeged a Budapešť, lístky je najlepšie kupovať po jednotlivých úsekoch. Srbsko a Maďarsko majú vlastné rezervačné systémy a pri niektorých spojoch sa cena mení podľa typu vlaku alebo času nákupu.
Belehrad – Subotica
Vzdialenosť je približne 180 kilometrov. Cena lístka v 2. triede sa pohybuje približne medzi 1 000 a 1 500 RSD (8 – 13 €) podľa konkrétneho vlaku a rezervácie. Lístky sa kupujú cez oficiálnu stránku srbských železníc Srbija Voz – srbijavoz.rs. Pri tomto úseku odporúčam skontrolovať cenu priamo pri konkrétnom spoji, keďže sa môže líšiť podľa kategórie vlaku.
Subotica – Szeged
Cezhraničný úsek má približne 48 kilometrov. Jednosmerný lístok v 2. triede stojí približne 6,20 € v rámci regionálnej medzinárodnej tarify. Lístok je možné kúpiť cez maďarské železnice MÁV – jegy.mav.hu.
Szeged – Budapešť
Medzi Szegedom a Budapešťou je po železnici približne 190 kilometrov. Na trase premávajú aj vlaky InterCity a cena závisí od zvoleného spoja a času nákupu. Pri zvýhodnených lístkoch treba počítať približne s cenou 2 400 – 3 000 HUF, teda približne 6 – 8 €. Lístky sa kupujú cez MÁV – jegy.mav.hu.
Budapešť – Bratislava
Posledný úsek má približne 210 kilometrov. Medzi Budapešťou a Bratislavou premávajú priame medzinárodné vlaky. Zvýhodnený lístok START Europa v 2. triede sa dá kúpiť od 14 €, pričom počet najlacnejších lístkov je obmedzený. MÁV ponúka aj flexibilnejší START Europa Plus od 17 €. Lístky sa kupujú cez MÁV – jegy.mav.hu.
Celkovo cesta z Belehradu cez Suboticu, Szeged a Budapešť do Bratislavy predstavuje približne 630 kilometrov. Pri využití lacnejších lístkov treba na celú trasu počítať približne s 35 – 40 € na osobu v 2. triede.
Praktická rada: Nekupujte celú trasu ako jeden medzinárodný lístok. Výhodnejšie je rozdeliť ju na štyri samostatné úseky: Belehrad – Subotica, Subotica – Szeged, Szeged – Budapešť a Budapešť – Bratislava. Srbský úsek kupujte cez Srbija Voz a od Subotice ďalej je najpraktickejší oficiálny systém maďarských železníc MÁV.
Pri trase Budapešť – Bratislava sa oplatí kúpiť lístok vopred, pretože najlacnejšie lístky START Europa sú dostupné iba v obmedzenom počte.
Ceny sú orientačné a môžu sa meniť podľa termínu, konkrétneho vlaku a dostupnosti zvýhodnených taríf. Pred cestou preto odporúčam overiť aktuálnu cenu priamo v rezervačnom systéme príslušných železníc.
