Milujem tieto nárazy kultúr. Každý z nás má pocit, že práve jeho hodnoty sú tie správne a univerzálne. Stačí však opustiť hranice vlastného okresu a zrazu to prestane platiť. Dôležité je len jedno – nepresviedčať, ale vysvetľovať. U nás je to takto, u vás inak. Nič viac.
Keď sa dav dozvedel, že som za Ewku nedal ani jednu kravu, ovcu či kozu, jeden mimoriadne vysoký chlap sa spýtal, či ju nemôže získať on, ak ponúkne tridsať kráv. A viete, čo nasledovalo? Smiech.
„Ako môžeš za túto ženu dať len tridsať kráv?“ ozvalo sa z davu a odvážny mladík v sekunde stratil kredit.
„Tak koľko kráv má vlastne moja Ewka hodnotu?“ pýtam sa, čisto zo zvedavosti a túžby pochopiť miestne vyjednávacie pravidlá.
„Pozri,“ začne vážne. „Tvoja žena je vysoká, to sa cení. A tie žlté vlasy – to je niečo výnimočné. Podľa mňa sto až stodvadsať kráv.“ Krátka analýza je odmenená všeobecným prikyvovaním.
Ewke sa tento spôsob oceňovania očividne zapáčil. S úsmevom nahlas poznamená, že jedna kravka by sa doma zišla a možno by mala prehodnotiť zotrvanie v našom zväzku.
A čo nasledovalo? Detský výbuch smiechu, ktorý nás vtiahol do ďalších situácií.
Pre nás to celé pôsobilo úsmevne, no v ich svete to bola úplne vážna téma. Krava tu nie je len hospodárske zviera. Je to hodnota, istota aj jazyk, ktorým sa medzi sebou rozprávajú. Počet kráv určuje postavenie muža, jeho schopnosť založiť rodinu a postarať sa o ňu. Bez kráv nemáte meno, nemáte budúcnosť a v podstate ani hlas.
Kravy sú základom manželstva. Nejde o kúpu ženy, ako by sa to mohlo zdať zvonku, ale o potvrdenie zväzku dvoch rodín. O záväzok, ktorý má váhu a zmysel. Manželstvo bez kráv by bolo len prázdnym slovom. Preto ich tak šokovalo, že sme spolu bez jedinej kravy v hre.
Zároveň sú kravy bankou aj poistkou. Keď sa niečo stane – nehoda, spor, konflikt – riešenie sa často nepočíta v peniazoch, ale v kusoch dobytka. Kravy sa dedia, požičiavajú, darujú a spájajú komunity. Mäso sa konzumuje len výnimočne, zabiť kravu len tak by bolo plytvaním hodnotou. Mlieko je každodennou súčasťou života, no skutočný význam kráv je oveľa hlbší než jedlo.
Majú mená, povahy a ľudia sa k nim správajú s rešpektom. Muž môže byť pomenovaný podľa farby alebo vlastností svojej obľúbenej kravy. Spievajú sa o nich piesne, hovoria sa o nich príbehy. Krava je tu identita.
A tak, keď sa nás pýtali, koľko kráv som dal za Ewku, nebola to provokácia ani humor. Bola to logická otázka v systéme, kde krava predstavuje rodinu, budúcnosť aj zmysel života. A možno práve preto boli tie rozhovory také silné – lebo sa nestretli dva názory, ale dva úplne odlišné svety.
Každá rodina má svoje kravy, o ktoré sa stará. Každé ráno muži odchádzajú so stádami na pašu, zatiaľ čo ženy s deťmi zostávajú v dočasnom pastierskom tábore. Ženy pripravujú jedlo, deti zbierajú kravský trus, ktorý sa necháva vysušiť na silnom slnku. Keď sa kravy podvečer vracajú, všetci sa zhromaždia okolo nich a dôkladne ich očistia. Zapáli sa vysušený trus a dym chráni ľudí aj dobytok pred komármi, muchami a iným hmyzom. Každý robí to, čo vie a čo má v daný moment v rukách.
Najviac ma však zaujalo, ako sa starajú o najväčšieho a najkrajšieho býka. Každá rodina má v stáde jedného, ktorý je symbolom jej postavenia. Čo by to bola rodina bez poriadneho býka? Kým hodnota kravy sa pohybuje okolo tisíc amerických dolárov, poriadny býk má cenu aj trojnásobnú. Tieto majestátne kusy stoja v strede stáda, pokojne prežúvajú a rodina okolo nich poletuje ako stepné motýle. Čistia nielen jeho svalnaté telo, ale upravujú aj zem pod jeho kopytami.
Za celý čas som nevidel, že by niekto na kravy kričal, bil ich alebo sa k nim správal bez záujmu. Práve naopak. Náš sprievodca nám pri tom vysvetľuje, prečo je to tak.
„Aj keď bývam v hlavnom meste, mám svoje stádo, o ktoré sa mi niekto stará. Kravy tu nechováme pre mäso. Sú majetkom, ktorý ti pomáha prežiť. Neexistuje tu sociálny systém. Keď niekto ochorie, predáš kravu a zaplatíš lekára. Potrebuješ peniaze na štúdium? Predáš dve kravy a máš. Kravy sú našou bankou, naším sociálnym zabezpečením. Takto to fungovalo, funguje a ešte dlho bude.“
Dopovie a zrazu sa zahľadí úplne iným smerom. Pred nami stojí nádherný býk z inej rodiny.
„Vidíš to? Tá koža, tie rohy… to je krásny kus,“ povie a vytiahne mobil. Začne si ho fotiť s rovnakým nadšením, ako keby sa pred Slovákom zjavilo Ferrari. A vlastne to nie je zlé prirovnanie. U nás je statusová záležitosť drahé auto, tu poriadny býk. Nikoho nezaujíma dom ani auto, ale silný, zdravý kus v strede stáda.
Nášho sprievodcu ten býk zaujal natoľko, že po zvyšok dňa rozpráva s vodičom už len o tomto jednom stretnutí.
Pre mňa bol tretím najsilnejším momentom okamih, keď si trojica mladých mužov vypýtala kameru, ktorú som mal v ruke. Práve som ňou zaznamenával drobné okamihy okolo seba. Opatrne ju chytili, prezerali zo všetkých strán a spýtali sa:
„Na čo to slúži?“ Vysvetľujem, že to fotí a filmuje krásu, ktorú tu vidím. Očakával som nadšenie, no nedostavilo sa.
Do Južného Sudánu ideme aj tento rok. Ideš s nami?
Ak by ste chceli vyraziť na cesty v roku 2026, tu je naša ponuka
