Táto práca sprievodcu vie byť nevďačná. Čím väčšia a náročnejšia expedícia, tým viac je ťažšia. Keď sa nepodarí dosiahnuť čiastkový cieľ (nestáva sa to často), výhovorka býva takmer vždy rovnaká: mizerný sprievodca. Niekedy zaznie hneď niekoľkokrát. Klienti si často bez obalu povedia, čo si o situácii myslia – zrušený let, zával na ceste, zmena politickej situácie. Zodpovednosť ide automaticky na sprievodcu. Mizerný sprievodca.
Na začiatku expedície je väčšina ľudí rozumná. Vedia, že ideme mimo komfort, že nie všetko sa dá naplánovať a že riziko je súčasťou cesty. Často zaznie, že už precestovali množstvo krajín. Stačí však menší diskomfort, únava alebo stres a prístup sa rýchlo mení.
Treba si uvedomiť rozdiel medzi cestovateľom a sprievodcom. Sú to dve úplne odlišné úlohy. Cestovateľ ide sám za seba. Sprievodca nesie zodpovednosť za skupinu. Musí držať program, predvídať vývoj situácií, riešiť logistiku, bezpečnosť aj medziľudské napätie. Zároveň musí vedieť pracovať s psychikou ľudí, aby expedícia nebola len presun z bodu A do bodu B, ale skutočný zážitok.
Osobne mám väčšie zadosťučinenie z toho, keď niečo dosiahnu iní, než keď to dosiahnem sám. Viac než samotný cieľ ma teší, keď sú klienti jeho súčasťou. Keď sme ako prví dorazili na najvýchodnejší bod Somálska, mohol som tam stáť prvý. Neurobil som to. Počkal som na všetkých, aby sme ten moment prežili spolu. Nie je podstatné, že by sa tam bezo mňa nedostali. Podstatné je, že sme to zvládli ako tím. Bez súdržnosti by to nešlo.
Kým sa však na také miesto dostaneme, som často v pozícii niekoho, kto musí vydávať jasné pokyny. Nielen povzbudzovať, ale aj upozorňovať a občas aj kritizovať. Čím náročnejšia cesta, tým častejšie musím reagovať na porušovanie pravidiel. Nerobím to rád. Nie každý to chápe a niektorí si myslia, že sa len povyšujem. Nie je to tak. Mojím cieľom je, aby sme sa tam dostali všetci a v poriadku. Iný dôvod v tom nie je.
Veľmi ma napĺňa, keď prejdeme náročný trek, napríklad v Grónsku, a vidím, ako sa ľudia učia čítať terén, prechádzať rieky, vnímať okolie a pracovať so strachom. Keď niekto prekoná sám seba, má to pre mňa väčšiu hodnotu než akýkoľvek osobný výkon.
Pomôcť niekomu urobiť vec, o ktorej si celý život myslel, že na ňu nemá, alebo splniť sen, ako je prechod Afganistanom či návšteva Turkménska, má na mňa silný dopad. Už samotné rozhodnutie vystúpiť z komfortnej zóny je úspech.
Baví ma posúvať hranice, ale vždy v rozumnej miere. Netreba však očakávať, že budem za každých okolností len súhlasiť. Keď vidím chybu a niekto nepočúva, stávam sa prísnym sprievodcom. Možno aj vďaka tomu sme doteraz všetky expedície zvládli. A ľudia si z nich odniesli viac než len fotografie – odniesli si skúsenosť, ktorú v sebe mali, len ju dovtedy nepoužili.
Alebo by ste chceli sprievodcu, ktorý bude len prikyvovať?
Nesťažujem sa. Toto je len moja otvorená obhajoba náročných expedícií. V roku 2026 nás čakajú ďalšie a teším sa na ne. Ak sa chcete pridať do Nigeru, Čadu alebo Afganistanu, som tu.
Ak by si chcel vyraziť so mnou do Čadu, Nigeru alebo… tu je naša ponuka
