UZBEKISTAN, TURKMENISTAN – mestá na hodvábnej ceste

Odlet do hlavného mesta Uzbekistanu Taškentu s jedným medzipristátím. Pred nami je cesta naprieč dvoma krajinami Strednej Ázie – Uzbekistanom a Turkménskom – a miestami, cez ktoré po stáročia prechádzali karavány Hodvábnej cesty.

Čakajú nás Samarkand, Buchara a Chiva, ale aj púšť Karakum, pozůstatky starovekých miest a nakoniec Ašchabad, jedno z najnezvyčajnejších hlavných miest Strednej Ázie.

Dnes je pred nami cesta a presun do regiónu, ktorého história bola po stáročia spojená s obchodom medzi Čínou, Perziou, Indiou a Európou.

Po prílete sa ubytujeme v centre Taškentu a vydáme sa spoznávať hlavné mesto Uzbekistanu. Taškent je prvým kontaktom s krajinou a zároveň mestom, ktoré dokáže prekvapiť – tradičné štvrte a islamské pamiatky sa tu miešajú so širokými sovietskymi bulvármi, modernou architektúrou, parkmi, kaviarňami a reštauráciami.

Navštívime Chorsu bazár, jedno z najväčších a najživších trhovísk v Strednej Ázii. Pod obrovskou kupolou aj v okolitých uličkách sa predáva všetko od korenín, sušeného ovocia a orechov až po čerstvý chlieb, mäso či tradičné uzbecké jedlá. Práve trhovisko je jedným z najlepších miest, kde prvýkrát uvidíme každodenný život dnešného Uzbekistanu.

V historickej časti mesta navštívime komplex Khast Imam, kde sa nachádza slávny Uthmánov Korán, považovaný za jeden z najstarších zachovaných rukopisov Koránu na svete. Prejdeme sa aj starými uličkami Taškentu, ktoré ukazujú úplne inú tvár mesta než jeho moderné centrum.

Vyskúšame si tiež taškentské metro. Nie je to iba spôsob dopravy – viaceré stanice sú bohato zdobené a svojou architektúrou pripomínajú skôr podzemné paláce.

Pozrieme si významné námestia a centrum mesta, zastavíme sa pri pamätníku obetiam druhej svetovej vojny a zostane nám čas aj na modernejšiu tvár Taškentu s kaviarňami, reštauráciami a večerným životom.

Taškent býva pre mnohých prvým prekvapením celej cesty. Namiesto mesta, ktoré si človek možno predstavuje ako pozostatok sovietskej Strednej Ázie, nájdeme živú a rýchlo sa meniacu metropolu, v ktorej dnes žijú více ako tri milióny ľudí.

Noc v Taškente.

Ráno o 8:30 nasadneme na moderný rýchlovlak, ktorý dosahuje rýchlosť až 250 km/h, a približne za dve hodiny prídeme do jedného z najslávnejších miest Hodvábnej cesty – Samarkandu.

Samarkand má viac ako 2 500 rokov a jeho poloha z neho urobila jednu z najdôležitejších križovatiek medzi Čínou, Perziou, Indiou a Stredomorím. Prechádzali tadiaľto karavány, obchodníci, učenci aj dobyvatelia. Najväčší rozmach však mesto zažilo za vlády Timura, ktorý zo Samarkandu vytvoril hlavné mesto svojej obrovskej ríše a privádzal sem najlepších staviteľov a remeselníkov z dobytých území.

Začneme na monumentálnom námestí Registan, ktoré je symbolom Samarkandu a patrí medzi najpôsobivejšie architektonické komplexy celej Strednej Ázie. Tri veľkolepé medresy, tyrkysové kupoly, mozaiky a vysoké portály nám ukážu Samarkand v časoch jeho najväčšej slávy.

Navštívime aj Gur-e Amir, mauzóleum Timura a členov jeho dynastie. Práve odtiaľto vládol človek, ktorého ríša na konci 14. storočia siahala od Strednej Ázie cez Perziu až po oblasti dnešného Turecka a Indie.

Jedným z najsilnejších miest Samarkandu je nekropola Šach-i-Zinda – ulička lemovaná nádherne zdobenými mauzóleami, ktorá patrí medzi najvýznamnejšie pútnické miesta Uzbekistanu. Práve tu možno zblízka obdivovať modré a tyrkysové keramické obklady, ktoré sa stali jedným zo symbolov celej krajiny.

Samozrejme, Uzbekistan chceme aj ochutnať. Dáme si plov, národné jedlo pripravované z ryže, mäsa, mrkvy a korenín. A kto bude chcieť, môže ho zapiť pohárikom vodky – aj toto spojenie islamskej tradície a desaťročí sovietskeho vplyvu patrí k dnešnému Uzbekistanu.

Večer si užijeme atmosféru Samarkandu, keď sa jeho najznámejšie pamiatky rozsvietia a mesto dostane úplne inú podobu.

Prvá z dvoch nocí v Samarkande.

Po raňajkách sa opäť presunieme na železničnú stanicu a rýchlovlakom pokračujeme do Buchary. Cesta potrvá necelé dve hodiny a pred nami bude ďalšie z legendárnych miest Hodvábnej cesty.

Ak je Samarkand mestom veľkolepých stavieb a monumentálnych námestí, Buchara má úplne inú atmosféru. Jej historické centrum tvorí spleť úzkych uličiek, medries, mešít, minaretov, starých obchodných kupol a karavanserajov. Práve tu si človek veľmi ľahko predstaví časy, keď do mesta prichádzali karavány naložené hodvábom, korením, kobercami a ďalším tovarom z rôznych častí Ázie.

Buchara bola po stáročia významným obchodným, vzdelanostným a náboženským centrom Strednej Ázie. Jej historické jadro je dnes zapísané na Zozname svetového dedičstva UNESCO a patrí medzi najlepšie zachované historické mestské celky v regióne.

Pozrieme si jeden zo symbolov mesta – takmer 50 metrov vysoký minaret Kalon, ktorý už stáročia dominuje panoráme Buchary. Spolu s mešitou Kalon a medresou Mir-i-Arab vytvára komplex Poi Kalon, jedno z najkrajších miest celej cesty.

Navštívime mohutnú pevnosť Ark, ktorá bola po stáročia sídlom bucharských vládcov. Nebola iba palácom, ale prakticky mestom v meste – za jej hradbami sa nachádzali obytné priestory, úrady, mešita, sklady aj ďalšie budovy potrebné pre fungovanie dvora.

Uvidíme aj Ulugbegovu medresu, spojenú s vnukom Timura, panovníkom a významným astronómom Ulugbegom, a nezvyčajný Čor Minor so štyrmi vežami, jednu z najfotogenickejších stavieb Buchary.

Prejdeme sa okolo starých obchodných kupol a cez uličky historického centra až k Lyabi Hauz, námestiu pri starej vodnej nádrži, ktoré je dodnes prirodzeným miestom stretávania miestnych obyvateľov aj návštevníkov.

Buchara však nie je mesto, ktoré chceme iba „odškrtnúť“ zo zoznamu pamiatok. Budeme bývať priamo v centre dve noci, takže zostane čas vyjsť večer do starého mesta, sadnúť si na čaj alebo večeru a vychutnať si atmosféru, keď odídu jednodenní návštevníci a historické centrum sa upokojí.

Prvá z dvoch nocí v centre Buchary.

Ráno opustíme Bucharu a privátnou dopravou sa vydáme naprieč Uzbekistanom do Chivy. Čaká nás približne päťhodinový presun, počas ktorého budeme sledovať, ako úrodné oblasti postupne vystrieda suchá krajina a okraj púšte Kyzylkum.

Cestou prekročíme jednu z najvýznamnejších riek Strednej Ázie – Amudarju, v staroveku známu ako Oxus. Táto mohutná rieka pramení v horách Pamíru a po stáročia ovplyvňovala život, obchod aj hranice ríš v celom regióne. Prejdeme cez ňu po známom moste, ktorý využíva železničná aj cestná doprava.

Popoludní prídeme do Chivy, ďalšieho z legendárnych miest Hodvábnej cesty. Chiva je úplne iná než Samarkand či Buchara. Je menšia, kompaktnejšia a jej historické jadro Ičan Kala, obohnané mohutnými hradbami, pôsobí ako jedno veľké múzeum pod otvoreným nebom.

Za mestskými bránami nás čaká spleť úzkych uličiek, medries, mešít, palácov a minaretov. Uvidíme nedokončený, no neprehliadnuteľný tyrkysový Kalta Minor, vysoký minaret Islam Khoja, pevnosť Kunya Ark aj Džuma mešitu, ktorej interiér podopierajú desiatky starých drevených stĺpov.

Chiva bola po stáročia významným obchodným centrom na trase medzi Perziou, Strednou Áziou a oblasťami dnešného Ruska. Bohatstvo mesta však nevytváral iba obchod s tovarom – dôležitou a temnejšou súčasťou jeho histórie bol aj obchod s otrokmi. Aj o tejto stránke Hodvábnej cesty si povieme priamo na miestach, kde sa kedysi odohrávala.

Večer má Chiva možno najkrajšiu atmosféru. Keď ubudne návštevníkov, rozsvietia sa minarety a medresy a my sa budeme môcť bez ponáhľania prechádzať starým mestom.

Nocujeme priamo v historickom centre Chivy, aby sme si mesto mohli užiť aj večer a skoro ráno, keď sú jeho uličky takmer prázdne.

Dnes si môžete vybrať podľa nálady a chuti. Rozhodovať sa nemusíte vopred – dohodneme sa priamo na mieste.

Tí, ktorí si budú chcieť po intenzívnych dňoch oddýchnuť, môžu zostať v Chive. Budete mať celý deň pre seba – môžete sa bez programu túlať uličkami Ičan Kaly, vrátiť sa na miesta, ktoré vás zaujali, posedieť si pri čaji, nakúpiť suveníry alebo jednoducho spomaliť a užiť si historické mesto vlastným tempom.

Kto bude mať chuť pokračovať v objavovaní, vyberie sa s nami na celodennú cestu do Muynaku v autonómnej republike Karakalpakstan.

Muynak bol ešte pred niekoľkými desaťročiami významným rybárskym prístavom na brehu Aralského jazera. Fungovala tu veľká rybárska flotila aj závod na spracovanie rýb a život mesta bol úzko spätý s vodou. Potom však prišla jedna z najväčších ekologických katastrof 20. storočia. Masívne odvádzanie vôd riek Amudarja a Syrdarja na zavlažovanie, najmä bavlníkových polí, spôsobilo dramatické vysychanie Aralu.

Dnes leží Muynak ďaleko od pôvodného pobrežia. Tam, kde sa kedysi plavili rybárske lode, je dnes suchá krajina.

Navštívime známy cintorín lodí, kde zostali hrdzavejúce vraky ako pripomienka obdobia, keď bolo mesto prístavom. Pozrieme sa aj na príbeh ľudí, ktorým zmizlo more prakticky pred očami, a na dôsledky, ktoré vyschnutie Aralu prinieslo celému regiónu.

Nie je to výlet za krásnymi pamiatkami. Muynak je skôr miestom, kde človek na vlastné oči vidí následky jedného z najväčších zásahov človeka do prírody v moderných dejinách.

Večer návrat do Chivy.

Noc v Chive.

V skorých ranných hodinách opustíme Chivu a vydáme sa smerom k hranici s Turkménskom. Už samotný prechod hranice patrí k zážitkom tejto cesty. Opúšťame relatívne otvorený Uzbekistan a vstupujeme do jednej z najizolovanejších a najmenej navštevovaných krajín Strednej Ázie.

Turkménsko patrí medzi štáty, kam sa individuálny cestovateľ dostáva len veľmi komplikovane. Vstup je regulovaný, turistické víza sú naviazané na organizovanú cestu a po krajine sa budeme pohybovať s miestnym partnerom. Aj preto sem prichádza neporovnateľne menej zahraničných návštevníkov než do susedného Uzbekistanu.

Po absolvovaní hraničných formalít nasadneme do našich vozidiel a pokračujeme do vnútrozemia. Postupne sa pred nami otvorí púšť Karakum, ktorá pokrýva väčšinu územia Turkménska. Dedín a miest bude ubúdať a čakajú nás dlhé úseky cez takmer prázdnu krajinu.

Naším cieľom je jedno z najznámejších miest krajiny – plynový kráter Darvaza, prezývaný aj Brána do pekla. Obrovský kráter uprostred púšte je spojený s ťažbou zemného plynu a už desaťročia v ňom horí unikajúci plyn.

K Darvaze prídeme ešte za svetla, ale zostaneme až do večera. Práve po zotmení má toto miesto najsilnejšiu atmosféru. Keď okolitá púšť stmavne, zostane pred nami žiariaci kráter a nad nami obloha bez svetelného smogu veľkých miest.

A dnes nepôjdeme spať do klasického hotela. Prenocujeme v tradičných jurtách priamo v púšti neďaleko Darvazy. Večera v Karakume, nočná návšteva krátera a noc uprostred púšte budú patriť k úplne iným zážitkom než historické mestá Hodvábnej cesty, ktoré sme navštívili v predchádzajúcich dňoch.

Noc v jurte v púšti Karakum pri Darvaze.

Skoro ráno opustíme naše jurty pri Darvaze a vydáme sa naprieč púšťou Karakum smerom do Ašchabadu. Po ceste sa zastavíme aj pri ďalších kráteroch v okolí Darvazy. Tentoraz v nich však neuvidíme plamene, ale vodu a bublajúce bahno – ďalšiu pripomienku obrovských zásob zemného plynu ukrytých pod touto časťou Turkménska.

Nebudeme sa však ponáhľať iba do hlavného mesta. Zastavíme sa aj v jednej z miestnych dedín a pozrieme sa, ako vyzerá život mimo monumentálneho Ašchabadu. Práve kontrast medzi jednoduchým životom v púšti a tým, čo nás čaká o niekoľko hodín neskôr v hlavnom meste, patrí k zaujímavým momentom celej cesty. Cestou môžeme stretnúť stáda tiav a pri troche šťastia uvidíme aj ďalšie zvieratá typické pre Karakum. A potom príde Ašchabad.

Na jeho spoznávanie budeme mať približne jeden a pol dňa, pretože toto mesto si zaslúži čas. Ašchabad je úplne iný než všetko, čo sme doteraz na ceste videli. Historické mestá Hodvábnej cesty vystriedajú široké, dokonale upravené bulváre, obrovské parky, fontány, zlaté sochy a predovšetkým množstvo stavieb obložených bielym mramorom.

Ašchabad je výkladnou skriňou moderného Turkménska a zároveň miestom, na ktorom možno veľmi dobre pochopiť novodobé dejiny krajiny a kult osobnosti jej prezidentov.

Pozrieme si monumentálny Svadobný palác Bagt Köşgi, jeden z architektonických symbolov mesta. Jedenásťposchodový komplex ukrýva viacero svadobných a banketových sál, obchody, salóny či hotel a jeho najväčšia svadobná sála má kapacitu približne tisíc ľudí.

Uvidíme aj monument venovaný Ruhname – Knihe duše, ktorú napísal prvý turkménsky prezident Saparmurat Nijazov. Kniha mala svojho času mimoriadne postavenie v školstve aj verejnom živote krajiny. Jej obrovský monument kedysi dokonca mechanicky otváral stránky a premietal pasáže z knihy.

Pozrieme sa aj na Monument neutrality spojený s prvým prezidentom Nijazovom a na ďalšie stavby, ktoré pripomínajú obdobie, keď sa okolo neho vytvoril mimoriadne silný kult osobnosti.

A tým zvláštnosti Ašchabadu zďaleka nekončia. Uvidíme monumentálny Pamätník bicyklov aj obrovskú pozlátenú sochu turkménskeho alabaja – psa, ktorý má v krajine postavenie národného symbolu. Socha bola v hlavnom meste odhalená v roku 2020.

Prejdeme sa po veľkolepých uliciach s ministerstvami a štátnymi budovami a pozrieme si monumenty, ktorými chce Turkménsko rozprávať svoj vlastný príbeh o nezávislosti, neutralite a národnej identite.

Ašchabad nie je mesto, pri ktorom stačí povedať, že je pekné alebo zvláštne. Je to miesto, kde sa budete opakovane pýtať, prečo jednotlivé stavby vznikli, čo majú symbolizovať a čo nám hovoria o krajine, ktorá ich postavila.

A práve o tom bude naša prehliadka. Nielen fotografovať mramorové paláce a zlaté sochy, ale postupne si vysvetľovať, prečo Ašchabad vyzerá práve takto a čo nám hovorí o dnešnom Turkménsku.

Noc v Ašchabade.

Naša cesta Uzbekistanom a Turkménskom sa končí a aj samotný odlet bude ešte jedným zo zážitkov. Na letisko sa presunieme v skorých ranných hodinách.

Odlietame z medzinárodného letiska v Ašchabade, ktorého monumentálny terminál v tvare letiaceho sokola dokonale zapadá do architektúry turkménskej metropoly. Letisko patrilo v čase svojho otvorenia medzi najdrahšie letiskové projekty v regióne a svojím vzhľadom je neprehliadnuteľnou bodkou za návštevou krajiny.

Za nami zostane cesta od historických miest Hodvábnej cesty cez Samarkand, Bucharu a Chivu, vysychajúci Aral, púšť Karakum a horiaci kráter Darvaza až po mramorový Ašchabad.

Odlet domov s jedným medzipristátím.