Čo sa na Kube zmenilo od čias Fidela Castra?
Kuba. Ostrov slobody. Aspoň takto znie jedna z jeho prezývok. Ostrov v Karibiku, ktorý láka na svoje pláže a svoje historicko-kultúrne dedičstvo už dlhé dekády nielen obyvateľov spoza „plota“, teda Severnej Ameriky, ale aj nás Európanov. Málokto sem šiel riešiť politiku, lebo práve pláže, cigary, mojito či dobré jedlo mnohým ani neumožnili zamyslenie či pomyslenie na to, že za bránami a plotmi hotela sa nachádza Kuba iná.
Prvýkrát som sem došiel asi pred 15 rokmi, keď som už nezažil Kubu Fidela Castra, ktorý je dnes osloboditeľom, budovateľom, modlou, dovolím si tvrdiť, že u väčšiny Kubáncov až „nedotknuteľný“. Zažil som len Kubu za Raúla, jeho brata, ale vtedy to boli zmeny z nášho pohľadu len minimálne, i keď z pohľadu Kubáncov priam intergalaktické. Predstavte si, že do roku 2010 bolo v zásade akékoľvek súkromné podnikanie považované za protištátnu činnosť. Ako v každom režime, aj v tomto pokuse o definíciu komunistického raja tu platili absurdity, ako trestný čin držby amerických dolárov, ale už vtedy boli „dolárové obchody“ (niečo ako náš TUZEX za socíku), kde si tí vyvolení, ktorí mali k dolárom prístup, mohli nakúpiť tovar, o akom bežný Kubánec mohol len snívať. Predstavte si ďalšiu vec, ktorá trvala od revolúcie v roku 1959, a to je obchod s nehnuteľnosťami. Tú ste teda mohli nadobudnúť, ak ste teda dokázali vyhrať nerovný boj s úradníckou a komunistickou mašinériou súdruhov, ale predať ju? Zabudnite! Do r. 2011 to v podstate nie že nešlo, ale bolo zakázané! A to sa uvoľnilo, teda nie úplne povolilo, až v r. 2011. A takto by som mohol pokračovať, a teda vás hneď napadne otázka: A do takejto krajiny mám cestovať? Na okraj, niečo o cestovaní. Podobnosť s režimom nášho socialistického zriadenia spred roku 1989 čisto náhodná, ale Kubánec na vycestovanie do roku 2013 potreboval povinné výstupné povolenie! Áno, počujete dobre – podobne ako u nás vycestovacia doložka, devízový prísľub a ďalšie podobné dokumenty a procedúry, ktoré mali odradiť čo najväčšie množstvo ľudí „opustiť republiku“, čo len za účelom dovolenky. V ďalších častiach týchto Kubánskych zápiskov sa budem podrobnejšie venovať ekonomickým zázrakom na úrovni pokusu v laboratóriu v kubánskej ekonomike.
Ale toto všetko ostalo dôkladne schované pod krásnym nánosom bieleho piesku, tyrkysových vôd Karibiku, voňavého dymu tých najlepších cigár či chuti dôkladne namiešaného najlepšieho mojita alebo daiquiri, ktoré si tu vychutnával aj legendárny Hemingway či po ňom a pred ním nielen americká, ale aj celosvetová smotánka. Tieto „dva“ svety tu ostali svojím spôsobom ukryté pred zrakmi bežného návštevníka dodnes, lebo hojnosť rezortov a skutočný život Kubáncov sú ako deň a noc.
Ako sa dostať na Kubu a aké víza potrebujú Slováci?
Kubu som len za posledný rok navštívil asi trikrát a cesta sem je relatívne ľahká pre človeka, ktorý žije alebo sem smeruje z USA. Pre Európana sa od posledného leta 2026 stala skoro nedostupná, resp. ťažko dostupná. Vzhľadom na pretrvávajúcu ropnú krízu a „obsadenie“ Venezuely, jediného zdroja dodávok ropy, nafty a benzínu, sa táto komodita stala nedostupná, a tak lietadlá smerujúce z Ázie či Európy na Kubu najprv robili technický stopover v Mexiku či Paname kvôli dotankovaniu, ale od leta sem už nelieta nik. Dokonca posledná long-distance spoločnosť – Air China, ktorá sem lieta s medzipristátím v Madride na linke Peking – Havana (je to posledné spojenie medzi Európou a Kubou napriamo), máva často výpadky a zrušené lety. Stále sa sem však relatívne pohodlne, a to dokonca až 6-krát denne, dostanete z Miami, ale aj z Venezuely, Mexika, Turks a Caicos, Panamy. Nezabudnite však, že ako Slováci potrebujeme víza, ktoré ale získate relatívne jednoducho vyplnením elektronického formulára na stránke ambasády, zaplatením poplatku vo výške 22 EUR a do pár dní máte vízum v maile. Pred cestou do 7 dní musíte ešte vyplniť príletový formulár, ktorý je takisto jednoducho manažovateľný, ale je tu podstatná zmena od septembra 2026, a to konkrétne pri letoch z USA, keď nemôžete priletieť do USA, stráviť tu pár dní, ale musíte hneď tranzitovať do 24 hodín na let na Kubu. Rovnako americká administratíva v podstate zakázala americkým štátnym občanom cestovať na Kubu, kedysi to boli charitatívne, edukatívne, vedecké či obchodné účely, turizmus je zakázaný od r. 2000. Kým na Kubu kedysi prilietalo okolo 5 miliónov turistov ročne, čo tvorilo podstatný príjem do rozpočtu, ale najmä po uvoľnení malého podnikania a začatí podnikania v tzv. casa particulares – rodinných hotelíkoch, súkromných taxíkoch, ale aj reštauráciách to najmä umožnilo prežívať kubánskemu ľudu, dnes sem prilieta ledva 10 % z tohto počtu, aj to mnohí Kubánci žijúci v USA alebo Kanade vykazujú svoj prílet ako turistickú návštevu, aby sa vyhli „horlivosti“ imigračných úradov. Veď každý z nich sem prilieta s obrovskými batožinami, v ktorých majú ukryté „cennosti“ pre svojich blízkych, ako sú lieky či všetko, čo nezoženiete na Kube, vrátane napr. drogérie a pod.
Prečo ísť na Kubu a podporiť miestnych?
Ak si teda odmyslíme ten politický podtón, celú tú „maškarádu“ okolo embarga, ale aj imigračných komplikácií, vyvstáva otázka: ÍSŤ či NEÍSŤ na Kubu dnes?
Za mňa jednoznačne ÁNO! Prečo? Keď mi niektorí poviete, že idem, platím a podporujem režim, len – prepáčte mi – s jemným úškrnom odpoviem, že vôbec nie. Nemusíte už predsa ísť do štátnych hotelov, to sú tie veľké hotelové reťazce a rezorty, nemusíte využiť nejakú štátnu dopravu, ale práve podporiť miestnych. Najesť a ubytovať sa u nich. Nechať ich zariadiť spoznávanie a cestovanie po Kube. Dnes po pár mesiacoch sa aj ten benzín dostáva na ostrov akosi ľahšie, a dokonca cena spadla zo šialených 10 dolárov za liter (marec 2026) na akýchsi 3,4 dolára za liter v októbri 2026. A čo zažijete?… Nekonečne dlhé biele pláže s počtom turistov blížiacim sa nule! Rovnako tak vás uvítajú krásne historické a kultúrne miesta bez davov tisícov ľudí z celého sveta, a teda aj dotyk s Kubáncami bude akýsi užší, vrúcnejší, vrelejší, bezprostrednejší. Lebo to oni vždy vedeli a boli. Úsmev. Tanec. A najmä životný štýl v duchu RESOLVER – vyriešiť problém nie je schopnosť, je to životný štýl. A k tomu platí niečo, čo my asi nikdy nepochopíme (platí to napr., ak čakáte na benzín či nejakú potravinu v obchode, kde sa na vás zubia iba prázdne regály): NIE JE, ALE NEJAKO SA TO OBJAVÍ!
Chceš sa viac dozvedieť o Kube? Príď na podujatie Na Vlastnej Koži v Slovenskom Umeleckom Dvore, viac info a vstupenky nájdeš tu…
