Ako vyzerá hraničná kontrola so slovenským pasom v zahraničí?
Možno si poviete, že riešim nepodstatnú maličkosť. Lenže po viac ako dvadsiatich rokoch cestovania a stovkách hraničných kontrol viem, že práve maličkosti dokážu niekedy spôsobiť nepríjemné komplikácie. Naposledy sa mi to stalo v Južnej Afrike. Policajt zobral môj pas, pozrel sa na obal a spýtal sa ma, odkiaľ som. Keď som povedal, že zo Slovenska, opäť sa pozrel na nápis „Slovenská republika“. Bolo zjavné, že mu to veľa nehovorí. Áno, viem, že vo vnútri pasu máme názov krajiny uvedený aj v angličtine. Viem aj to, že existujú medzinárodné štandardy a strojovo čitateľné údaje. Lenže prvá vec, ktorú policajt vidí, je obal. A nie každý hraničný úradník v Afrike, Ázii či Južnej Amerike pozná slovenský názov našej krajiny.
Raz som dokonca zažil situáciu, keď ma nechceli pustiť do krajiny, pretože mali podozrenie, že mám sfalšovaný pas. Nakoniec ich presvedčili až desiatky víz a pečiatok z mojich predchádzajúcich ciest. Netvrdím, že anglický názov na obale by vyriešil všetky podobné situácie, ale určite by mohol pomôcť. Pred časom som preto napísal na príslušný úrad s jednoduchou otázkou. Nebolo by praktickejšie, keby sme mali na obale pasu okrem názvu Slovenská republika uvedené aj Slovakia? Odpoveď bola v podstate taká, že ide o slovenský pas, a preto by každý mal vedieť, odkiaľ pochádza. Lenže svet takto nefunguje.
Spoznali by sme pas s mongolským, čínskym či gruzínskym písmom?
Skúsme si to predstaviť z opačnej strany. Predstavte si, že pracujete na hraničnej kontrole vo Viedni a niekto vám podá pas, na ktorom bude napísané iba „Монгол Улс“. Vedeli by ste okamžite, že ide o Mongolsko? Alebo dostanete pas s nápisom „中华人民共和国“. Koľko Slovákov by bez ďalšieho skúmania vedelo, že ide o Čínsku ľudovú republiku? A čo „საქართველო“? To je Gruzínsko. Alebo „ประเทศไทย“? Thajsko. Pre nás sú to neznáme znaky a slová. Pre obyvateľov týchto krajín je to však ich vlastný jazyk, ich história a identita. Presne tak, ako je pre nás slovenčina. Teraz si predstavte, že by vám Mongol povedal: „Je to predsa mongolský pas, každý by to mal vedieť.“ Asi by sme s takýmto argumentom veľmi nesúhlasili. A pritom od zvyšku sveta niekedy očakávame presne to isté.
Prečo majú Čína a Japonsko na pasoch anglický názov?
A tu sa dostávame k jednej zaujímavej veci. Čína má civilizačnú tradíciu starú viac ako 3 000 rokov a jej najstaršie zachované písomné záznamy pochádzajú približne z obdobia 13. storočia pred naším letopočtom. Čínska kultúra sa formovala celé tisícročia, prežila desiatky dynastií, vojny, revolúcie aj zásadné spoločenské zmeny. Japonsko má zase štátnu a kultúrnu tradíciu, ktorej korene siahajú viac ako 1 500 rokov do minulosti. Jeho najstaršie zachované historické kroniky Kodžiki a Nihon šoki pochádzajú zo začiatku 8. storočia. Japonská cisárska dynastia je navyše považovaná za najstaršiu dodnes existujúcu dedičnú monarchickú dynastiu na svete, hoci jej najstaršie tradičné datovanie nemožno historicky overiť.
A teraz si všimnite jednu vec. Čína aj Japonsko, krajiny s takouto dlhou históriou, uvádzajú na svojich pasoch aj anglické názvy. Čína používa People’s Republic of China a Japonsko jednoducho JAPAN. Pritom si neviem predstaviť, že by niekto vážne tvrdil, že sa tým vzdávajú svojej kultúry, jazyka alebo národnej identity. Práve naopak. Sú to spoločnosti, ktoré si svoje tradície veľmi strážia. Napriek tomu chápu, že pri cestovaní po svete je niekedy praktické použiť aj jazyk, ktorému rozumie viac ľudí.
Ohrozil by anglický názov na pase slovenskú identitu?
A teraz malé porovnanie s nami. Slovenský štát v dnešnej podobe vznikol v roku 1993. Samozrejme, história Slovákov je omnoho staršia. Naši predkovia žili v strednej Európe dávno pred vznikom samostatnej republiky, máme veľkomoravskú tradíciu, cyrilo-metodské dedičstvo a vlastný jazyk, ktorý sa vyvíjal celé stáročia. Nechcem tým vôbec porovnávať hodnotu jednotlivých kultúr. Tá sa predsa nemeria počtom rokov. Skôr mi ide o to, že ak národy s niekoľkotisícročnou civilizačnou tradíciou nepovažujú anglický názov na pase za ohrozenie svojej identity, prečo by sme ho mali takto vnímať my? Veď naša slovenčina by tým nestratila ani jediné slovo.
Koľko ľudí na svete používa latinku?
Zaujímavé je aj to, koľko ľudí na svete vlastne používa latinku. Podľa štúdie publikovanej v roku 2022 v odbornom časopise Herald of the Russian Academy of Sciences používalo v roku 2020 latinku ako hlavné písmo približne 40,2 percenta svetovej populácie. To znamená, že takmer 60 percent ľudstva používalo ako svoje hlavné písmo niečo iné. Indické písma predstavovali 22,6 percenta, čínske znaky a príbuzné znakové systémy 20,6 percenta, arabské písmo 9,5 percenta a cyrilika 3,3 percenta. Samozrejme, to neznamená, že všetci ostatní latinku nepoznajú. Mnohí Číňania, Japonci či Indovia ju používajú ako druhé písmo. Lenže schopnosť prečítať latinské písmená ešte neznamená, že človek rozumie slovenským slovám. Keď niekomu v Afrike ukážem slovo Slovakia, je väčšia pravdepodobnosť, že ho spozná, než keď mu ukážem Slovenská republika. A práve o to mi ide.
Aký názov krajiny je na bulharskom pase?
A nemusíme chodiť ani do ďalekej Ázie. Stačí sa pozrieť na Bulharsko, ktoré je rovnako ako Slovensko členom Európskej únie. Na jeho cestovnom pase nájdeme názov krajiny v cyrilike „Република България“, ale aj anglické „Republic of Bulgaria“. Bulharsko používa vlastné písmo a rozhodne sa tým nevzdáva svojho jazyka. Dokonca má používanie bulharčiny a angličtiny na cestovných dokladoch upravené vo svojej legislatíve. A tu sa prirodzene ponúka otázka: Ak to dokáže Bulharsko, prečo by sme sa o podobnom riešení nemohli aspoň rozprávať aj na Slovensku?
Dovoľuje európska legislatíva anglický názov na pase?
Samozrejme, existuje aj európska legislatíva. Európske pravidlá pre jednotný vzor cestovných pasov vychádzajú z používania úradných jazykov členských štátov. Preto netvrdím, že slovenské úrady môžu bez ďalšieho preverenia jednoducho pridať anglický názov. Bulharský príklad však ukazuje, že v európskej praxi existujú aj dvojjazyčné riešenia. Bolo by preto zaujímavé zistiť, akým právnym postupom by sa niečo podobné dalo dosiahnuť aj u nás. A ak by bolo potrebné upraviť pravidlá, prečo o tom nezačať diskutovať?
Čo presne navrhujem zmeniť na slovenskom pase?
Tento článok však nepíšem preto, aby som kritizoval Slovensko, našich úradníkov alebo tvorcov nového pasu. Práve naopak. Som rád, že máme kvalitný cestovný doklad a že môžeme cestovať do množstva krajín sveta. Vážim si našu slovenčinu a som hrdý na to, odkiaľ pochádzam. Nikdy by som nenavrhoval odstrániť slovenský názov z pasu. To by bol nezmysel. Chcel by som iba doplniť anglický názov Slovakia. Nestratili by sme tým absolútne nič zo svojej identity. Slovenská republika by zostala na svojom mieste, štátny znak tiež. Len by sme pridali jedno slovo, ktoré je vo svete známejšie a zrozumiteľnejšie.
Čo ma cestovanie naučilo o pohľade druhých?
Pri cestovaní som sa naučil jednu dôležitú vec. To, čo považujeme doma za úplne samozrejmé, nemusí byť samozrejmé pre človeka na opačnej strane planéty. My poznáme svoju krajinu, jej históriu, jazyk aj názov. Nemôžeme však automaticky očakávať, že to isté vie policajt v Nigérii, Indonézii alebo Bolívii. A nie je to jeho hlúposť. Veď ani my nepoznáme všetky krajiny pod ich domácimi názvami. Možno by sme sa preto pri niektorých rozhodnutiach mohli častejšie pozerať na veci očami ľudí, ktorí s nami prichádzajú do kontaktu.
Nemusíme meniť všetko. Nemusíme ani automaticky preberať riešenia zo zahraničia. Ale ak niekde vidíme niečo praktické, čo by mohlo pomôcť aj nám, prečo sa tým neinšpirovať? Niekedy máme tendenciu brániť zaužívané veci len preto, že takto fungovali celé desaťročia. Lenže zlepšovanie krajiny nemusí vždy znamenať veľké reformy, nové zákony alebo obrovské investície. Niekedy môže ísť aj o jedno jediné slovo na cestovnom pase.
Vyrieši slovo Slovakia všetky problémy na hraniciach?
Netvrdím, že anglický názov Slovakia vyrieši všetky problémy na hraniciach. Nevyrieši. Policajti môžu mať otázky aj pri pasoch z Nemecka, Francúzska či Spojených štátov. Stále budú existovať kontroly, nejasnosti aj situácie, keď niekto nebude vedieť, kde sa Slovensko nachádza. Ale ak dokážeme odstrániť aspoň jednu zbytočnú prekážku, podľa mňa to má zmysel.
Pre mňa totiž národná hrdosť neznamená, že musíme za každú cenu obhajovať všetko, čo máme. Znamená aj to, že chceme, aby naša krajina fungovala čo najlepšie. A preto sa pýtam. Malo by byť na obale slovenského pasu okrem názvu „Slovenská republika“ uvedené aj „Slovakia“? Alebo si myslíte, že súčasná podoba úplne postačuje? Budem rád za vecnú diskusiu. Nejde mi o kritiku, ale o malý návrh, ktorý by podľa mňa mohol uľahčiť cestovanie mnohým Slovákom. A možno práve takéto malé zmeny ukazujú, že nám na našej krajine záleží.
