Afganistan milujem. Chodím sem od roku 2015 a za ten čas som osobne zažil krajinu pred návratom Talibanu k moci aj po ňom. Videl som, ako sa Afganistan mení, a jednou z oblastí, kde sú tie zmeny najvýraznejšie, je postavenie žien.
Ženské práva sa tu nemenia z roka na rok, ale niekedy doslova z mesiaca na mesiac. Navyše veľmi záleží na tom, v ktorej časti Afganistanu sa nachádzate. Inak môže vyzerať každodenný život v Kábule, inak v Heráte a inak v konzervatívnej provincii.
Veľa sa o tom rozprávam aj s Mahdim, mojím afganským kamarátom a fixerom, s ktorým spolupracujem už dlhšie. Aj on ma upozorňuje na jednu dôležitú vec: to, čo človek vidí na ulici, ešte nemusí hovoriť nič o tom, aké práva ženy v skutočnosti majú.
Môžu dievčatá v Afganistane chodiť do školy?
Dievčatá môžu chodiť do školy len do približne 6. ročníka, keďže stredné školy a univerzity sú pre ne v Afganistane zatvorené.
Dievčatá môžu chodiť do školy približne do 6. ročníka. Stredné školy sú pre ne zatvorené a ženy nesmú študovať na univerzitách. UNESCO odhaduje, že zo stredoškolského vzdelávania je v súčasnosti vylúčených približne 2,4 milióna dievčat.
Afganistan je podľa UNESCO jedinou krajinou sveta, kde sú dievčatá a ženy formálne vylúčené zo stredného a vysokoškolského vzdelávania.
Môžu ženy v Afganistane pracovať?
Podľa odhadov ILO tvorili ženy v roku 2026 iba 5,1 % pracovnej sily v Afganistane, oproti 16,5 % v roku 2020.
Často sa hovorí, že ženy v Afganistane nesmú pracovať vôbec. Nie je to úplne presné a myslím si, že aj toto treba povedať.
Ženy stále pracujú napríklad v niektorých oblastiach zdravotníctva, vzdelávania alebo v súkromnom podnikaní. Ich možnosti sú však oproti minulosti dramaticky obmedzené.
Podľa odhadov ILO predstavujú ženy v roku 2026 iba 5,1 % pracovnej sily, kým v roku 2020 to bolo 16,5 %. Ženy boli vylúčené z veľkej časti verejného sektora a z množstva ďalších povolaní.
Čo sa deje so zdravotníctvom pre ženy v Afganistane?
Ženám bolo zastavené štúdium na zdravotníckych inštitútoch, čo ohrozuje budúcu dostupnosť lekárok, sestier a pôrodných asistentiek.
Tu vzniká ďalší vážny problém. Ženám bolo zastavené štúdium na zdravotníckych inštitútoch vrátane prípravy zdravotných sestier a pôrodných asistentiek.
Pre Afganistan to môže mať veľmi konkrétne následky. Spoločenské pravidlá a nariadenia Talibanu zároveň výrazne obmedzujú kontakt žien s mužským zdravotníckym personálom. Ak však nové lekárky, sestry a pôrodné asistentky nemôžu študovať, postupne ich bude čoraz menej.
Môžu ženy v Afganistane cestovať bez sprievodu?
Ženy majú výrazne obmedzené cestovanie bez mahrama, teda mužského príbuzného.
Ženy majú výrazne obmedzené cestovanie bez mahrama, teda mužského príbuzného. Najmä pri cestovaní na väčšie vzdialenosti alebo pri leteckej doprave sa tieto pravidlá uplatňujú striktnejšie.
Aj tu však platí, že realita sa môže líšiť podľa regiónu a miestnych predstaviteľov Talibanu. Samotné obmedzenie je však reálne.
Kam majú ženy v Afganistane zakázaný vstup?
Ženám bol zakázaný vstup do parkov, telocviční aj kozmetických salónov.
Jedným z najviditeľnejších obmedzení je aj pohyb.
Žena nesmie cestovať sama na dlhšiu vzdialenosť bez mužského sprievodu — takzvaného mahrama. Tým môže byť manžel, otec alebo brat. Bez jeho prítomnosti sa mnohé ženy nedostanú ani do iného mesta. Pre mnohé to znamená, že sú prakticky uväznené vo svojom okolí. Ak mužský príbuzný nechce alebo nemôže cestovať, žena jednoducho zostáva doma.
Aké oblečenie musia ženy v Afganistane nosiť?
Ženy musia byť na verejnosti v Afganistane úplne zahalené, najčastejšie burkou alebo dlhým čiernym odevom, ktorý zakrýva celé telo a tvár.
Ženám bol zakázaný vstup do viacerých druhov verejných priestorov vrátane parkov a telocviční. Zatvorené boli aj kozmetické salóny.
Pravidlá označované ako „podpora cnosti a prevencia neresti“ upravujú aj oblečenie, kontakt medzi mužmi a ženami a správanie žien na verejnosti.
Aké pravidlá obliekania platia pre ženy v Afganistane?
Od žien sa na verejnosti vyžaduje zahalenie tela a tváre, a porušenie týchto pravidiel viedlo v júni 2026 k zadržaniam v Heráte.
Od žien sa na verejnosti vyžaduje zahalenie tela a tváre. Nejde iba o odporúčanie.
V júni 2026 boli napríklad v Heráte zadržané ženy pre údajné porušovanie pravidiel týkajúcich sa hidžábu. Nasledoval protest, ktorý bezpečnostné zložky rozohnali. Podľa svedkov citovaných agentúrou Reuters boli zadržané desiatky ľudí. Taliban údaje o obetiach a počtoch zadržaných nepotvrdil.
Odráža ulica v Kábule skutočné postavenie žien?
Toto je podľa mňa veľmi dôležité vysvetliť aj ľuďom, ktorí Afganistan navštívia.
V Kábule alebo v niektorých ďalších mestách uvidíte ženy nakupovať, chodiť po uliciach, pracovať v určitých profesiách alebo ísť k lekárovi. Návštevník tak môže veľmi ľahko nadobudnúť pocit: „Veď to tu vôbec nevyzerá tak, ako o tom hovoria médiá.“
Lenže tieto dve veci sa navzájom nevylučujú.
To, že žena kráča po ulici alebo nakupuje na trhu, ešte neznamená, že môže ísť na strednú školu, študovať na univerzite, slobodne si vybrať povolanie alebo cestovať tak ako muž.
Aj Mahdi mi opakovane vysvetľuje, že pravidlá sa môžu medzi jednotlivými provinciami líšiť v tom, ako prísne ich miestne úrady presadzujú. Základné obmedzenia však platia v celej krajine.
Majú afganské zamestnankyne OSN prístup do budov OSN?
Dňa 7. septembra 2026 OSN upozornila, že afganské zamestnankyne OSN už rok nemajú povolený prístup do areálov OSN v Afganistane. Generálny tajomník OSN opätovne vyzval Taliban, aby toto obmedzenie zrušil.
Taliban celú situáciu interpretuje inak. Tvrdí, že práva žien rešpektuje v súlade so svojím výkladom islamského práva a afganskej kultúry a otázku postavenia žien považuje za vnútornú záležitosť Afganistanu. OSN a ďalšie medzinárodné organizácie tento argument odmietajú a súčasný systém označujú za porušovanie základných práv žien a dievčat.
Ak by som teda mal dnešnú situáciu zhrnúť čo najjednoduchšie: afganská žena môže byť na ulici, môže nakupovať, v niektorých oblastiach môže pracovať a môže mať určitý každodenný spoločenský život. Zároveň však nemá prístup k stredoškolskému a vysokoškolskému vzdelaniu, možnosti zamestnania má zásadne obmedzené, jej pohyb podlieha pravidlám, musí dodržiavať prísne pravidlá obliekania a jej účasť na verejnom živote je výrazne limitovaná.
Klamú médiá o právach žien v Afganistane?
Na záver ešte jedna vec, ktorá mi prekáža čoraz viac.
Keď vidím niektorých influencerov alebo cestovateľov hovoriť, že oni „vidia Afganistan inak ako médiá“, pretože prišli do Kábulu, videli ženy na uliciach, otvorené obchody, reštaurácie a relatívne normálny každodenný život, mám s tým problém.
Aj ja vidím Afganistan na vlastné oči. Chodím sem od roku 2015, zažil som ho pred návratom Talibanu aj po ňom a rozprávam sa s ľuďmi, ktorí tu žijú. A práve preto môžem povedať, že v otázke ženských práv veľké médiá a medzinárodné organizácie neopisujú nejaký vymyslený Afganistan. Opisujú reálne zákazy a obmedzenia.
Samozrejme, médiá môžu niektoré veci zjednodušiť. Afganistan je komplikovaná krajina a realita v centre Kábulu môže byť úplne iná ako v odľahlej provincii. Ale ak niekto ukáže ženu nakupujúcu na trhu a použije to ako dôkaz, že správy o obmedzovaní ženských práv nie sú pravdivé, potom neukazuje „iný Afganistan“. Ukazuje iba malú časť reality.
A obávam sa, že niektorí cestovatelia sa nechali zlákať veľmi jednoduchou propagandou: „Ja som tam bol, videl som niečo iné, takže médiá klamú.“ Na sociálnych sieťach sa to dobre predáva. Človek zrazu pôsobí ako ten, ktorý odhalil pravdu, ktorú všetci ostatní prehliadajú.
Lenže byť niekde pár dní ešte neznamená rozumieť tomu, aké práva majú ľudia, ktorých na ulici stretávate.
Môžete vidieť usmievavú ženu na trhu. To však nič nemení na tom, že jej dcéra po šiestom ročníku možno nebude môcť pokračovať v škole. Môžete stretnúť ženu, ktorá pracuje. To nič nemení na tom, že milióny ďalších majú možnosti pracovať zásadne obmedzené.
Preto by som bol veľmi opatrný s vetou, že „médiá klamú“. V otázke ženských práv sú základné fakty veľmi dobre zdokumentované.
A ešte jedna poznámka na úplný záver. Tento text píšem podľa situácie, ktorú poznám dnes. V Afganistane sa však ženské práva a spôsob, akým sa jednotlivé pravidlá presadzujú, menia tak rýchlo, že keď budete tento článok čítať zajtra, niektoré veci už môžu byť inak.
Žiaľ, vývoj posledných rokov ukazuje, že väčšinou nie smerom k väčšej slobode afganských žien, ale k ďalším obmedzeniam.
